Toskánsko schválilo zákon umožňujúci asistovanú samovraždu. Stalo sa tak prvým regiónom v Taliansku od roku 2019, keď postup legalizoval ústavný súd.
Zákon ukladá etickej komisii rozhodnúť o žiadosti na ukončenie života najneskôr do 30 dní. V prípade schválenia žiadosti musí regionálny zdravotnícky úrad poskytnúť potrebnú medikáciu a lekára na vykonanie zákroku.
Tento krok vyvolal ostrú kritiku zo strany Katolíckej cirkvi a ochrancov života.
O eutanázii sa v talianskom parlamente diskutuje od roku 1984, keď bol predložený prvý návrh zákona o tejto otázke. Tri štvrtiny Talianov sú aktuálne za právnu reguláciu, no najmä pre tlak Katolíckej cirkvi sa parlamentná väčšina doposiaľ nezískala. Debata sa znova rozprúdila v roku 2017, keď aktivista za ľudské práva Marco Cappato prepašoval cez hranice do Švajčiarska za účelom eutanázie pacienta, ktorý pri nehode ochrnul a oslepol.
Podľa talianskych zákonov sa to považovalo za „asistovanú samovraždu“, za ktorú hrozí trest odňatia slobody na päť až dvanásť rokov. Cappato sa prihlásil na polícii, aby vyprovokoval proces, ktorý sa napokon skončil na ústavnom súde. Súd Cappata neodsúdil, ale požiadal taliansky parlament, aby sa poponáhľal s návrhom zákona o eutanázii.
Keď sa to nepodarilo, súd o dva roky vypracoval vlastné rozhodnutie. Podľa neho sa asistovaná samovražda nepostihuje, ak sú splnené štyri podmienky: nevyliečiteľná choroba, neznesiteľné utrpenie, závislosť na zdravotníckom zariadení a slobodná a vedomá voľba pacienta.
Napriek opätovnej intervencii súdu v roku 2024 je starostlivosť na konci života stále medzerou v talianskych právnych predpisoch. Toskánsko, ktoré má ako región rozsiahle administratívne právomoci, teraz zaplnilo túto medzeru regionálnym zákonom, ktorý doslova preberá odporúčania súdu.
Toskánski biskupi v reakcii vyjadrili hlboké sklamanie nad schválením zákona. Kardinál Paolo Augusto Lojudice, arcibiskup zo Sieny a predseda regionálnej biskupskej konferencie, označil tento krok za „porážku pre všetkých“ a vyzval katolíkov, aby pokračovali v ochrane života všetkými adekvátnymi prostriedkami.
„Toto nie je pokrok, ale tragická strata pre našu spoločnosť. Naša Cirkev sa nikdy neprestane zasadzovať za život v každej jeho fáze. Povzbudzujem všetkých kaplánov, rehoľných bratov a sestry i dobrovoľníkov v hospicoch, aby naďalej prinášali nádej a starostlivosť tým, ktorí to potrebujú,“ napísal kardinál Lojudice v oficiálnom vyhlásení.
Kritici tvrdia, že zákon bude tlačiť tých najslabších – starších, chorých a osamelých – k rozhodnutiu sa pre samovraždu, pretože sa môžu cítiť ako bremeno pre svojich blízkych.
Antonio Brandi, prezident organizácie Pro Vita & Famiglia, označil legislatívu za „barbarskú a neľudskú“. „Tento zákon vytvorí tlak na najzraniteľnejších ľudí, ktorí sa môžu cítiť ako zbytočná záťaž pre spoločnosť. Namiesto toho by sme mali investovať do paliatívnej starostlivosti, ktorá skutočne pomáha trpiacim ľudom čeliť ich chorobe s dôstojnosťou a starostlivosťou,“ uviedol Brandi.
Katolícka cirkev dlhodobo odmieta asistovanú samovraždu ako neprijateľnú z morálneho i teologického hľadiska. Zdôrazňuje, že každý človek má vo svojich posledných okamihoch právo na starostlivosť a sprevádzanie, nie na urýchlenú smrť. Cirkev preto vyzýva na podporu kvalitnej paliatívnej starostlivosti a psychologickej podpory pre pacientov a ich rodiny.
Otázkou zostáva, ako zareaguje talianska vláda a ústavný súd. Minulý týždeň ľavicový toskánsky guvernér Eugenio Giani vyzval ostatné regióny, aby nasledovali jeho príklad. Podporil ho v tom jeho pravicový kolega z regiónu Benátky Luca Zaia.
V talianskej vláde prevládajú odporcovia legalizácie asistovanej samovraždy, no s napadnutím regionálneho zákona váhajú. Napadnutie by totiž mohlo viesť k jurisdikčnej bitke, v ktorej by ako sudca rozhodoval ten istý ústavný súd, ktorý inšpiroval text toskánskeho zákona.
Spracovala Tatiana Čižiková.
