Články z kategórie Svetlo zo západu
Gašpar Bertoni sa narodil 9. októbra 1777 v severotalianskej Verone. Pochádzal z hlboko veriacej rodiny, čo výrazne ovplyvnilo jeho duchovný vývoj, takže už ako chlapec pocítil túžbu zasvätiť svoj život Bohu.
Svätý Alojz Gonzaga sa narodil v roku 1568 na zámku Castiglione pri Mantove v severnom Taliansku. Pochádzal zo šľachtického rodu. Jeho matka bola nábožná katolíčka, otec bol vojenský generál. Kým matka túžila, aby sa ich syn zasvätil Bohu, otec z neho vychovával vojaka.
Tento Španiel sa narodil v roku 1563 v šľachtickej rodine v Granade. Prvé vzdelanie získal v meste Ocaña, kde bol jeho otec guvernérom. Do noviciátu Spoločnosti Ježišovej vstúpil v roku 1579 v Navalcarnere.
Štvrtý júlový deň sa v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi spája s menom Pier Giorgio Frassati, ktorý sa narodil v Turíne na Bielu sobotu 6. apríla 1901. Jeho otec Alfréd bol známym talianskym žurnalistom a spoluvlastníkom denníka La Stampa, senátorom a diplomatom a matka Adelaide, rod. Ametisová, úspešnou maliarkou. Bohatí rodičia ho zverili do výchovy saleziánovi donovi […]
Podľa tradície apoštol Tomáš, nazývaný Didymus (dvojča), pochádzal z Galiley a bol rybárom. Evanjelista Ján ho spomína až štyrikrát. Prvý raz, keď sa Ježiš dozvedá o Lazárovej chorobe a po dvoch dňoch sa rozhodne znovu ísť do Judey. Po tom, čo apoštoli Ježiša neúspešne odhovárajú od cesty, Tomáš povie: „Poďme aj my a umrime s […]
Rímskokatolícka cirkev na Slovensku slávi 2. júla sviatok, ktorého obsahom je návšteva Panny Márie u jej príbuznej Alžbety, aby sa s ňou podelila o radosť zo zverenej úlohy byť Matkou Spasiteľa.
Svätec, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 1. júla, pochádzal z mexického Atoyacu, kde sa v roku 1877 narodil a kde vyrastal v chudobnom prostredí. Táto skúsenosť v ňom vzbudila lásku k chudobným, biednym a opusteným. Vysvätený za kňaza bol vo veku 27 rokov.
Keďže pre veľké množstvo nie sú mená všetkých rímskych prvomučeníkov známe, Rímskokatolícka cirkev slávi pamiatku ich hrdinskej smrti spoločným sviatkom hneď po dvoch popredných apoštoloch Petrovi a Pavlovi.
Peter a Pavol sú apoštoli s výnimočným významom. Ich spoločný sviatok sa slávi už od polovice 3. storočia. V úcte sú spájaní nielen preto, že obaja skončili svoje poslanie v Ríme, ale aj preto, že v službe Kristovi poznačili základnú štruktúru kresťanstva svojimi odlišnými úlohami aj charaktermi.
Svätý Irenej z Lyonu, žijúci v druhom storočí po Kr., je jednou z najvýznamnejších postáv raného kresťanstva, ktorého život a dielo zásadne ovplyvnili formovanie kresťanskej doktríny.
Ján a Pavol boli rodní bratia, ktorí pochádzali z Ríma, údajne zo šľachtickej rodiny. Žili na dvore Konštantína Veľkého a stali sa komorníkmi jeho dcéry Konštancie. Ján bol dvorným správcom a Pavol tajomníkom alebo osobným sekretárom.
Narodil sa vo Vercelli v Savojsku okolo roku 1085. V mladom veku osirel a vyrastal pod opaterou príbuzného. Už vo veku 15 rokov podnikol púť k hrobu svätého Jakuba do Santiago de Compostela. Šiel peši a nemal žiadne peniaze.
Etheldreda bola dcérou Anny, kráľovnej Východného Anglicka, a sestrou Ethelburgy z Faremoutiers, Sexburgy zo Sheppey a Withburgy z Ely. Narodila sa okolo roku 630. V mladom veku sa musela vydať za škótskeho princa Tondbertha. Ako
Svätý Ján Fisher sa narodil v roku 1469 vo východoanglickom meste Beverley. Študoval na Univerzite v Cambridgei, kde v roku 1491 získal titul magistra slobodných umení. Krátko nato prijal kňazské svätenie a v roku 1501 obhájil aj doktorát z teológie. Ako vzdelaný muž zastával dôležité funkcie na svojej alma mater, kde postupne pôsobil ako vicerektor i rektor.
Romuald sa narodil v šľachtickej rodine, ktorá sa vo 8. storočí presťahovala z Kolína nad Rýnom do Ravenny. Keď asi dvadsaťročný Romuald asistoval svojmu otcovi Sergiovi degli Onesti v súboji a ten zabil bratranca, odišiel Romuald na štyridsať dní do benediktínskeho Kláštora San Apollinare in Classe neďaleko Ravenny, aby namiesto otca robil pokánie.
Tradičné rozprávanie o Aleninom živote, datované do 12. storočia, uvádza, že sa narodila okolo roku 600 v Dilbeeku neďaleko dnešného belgického Bruselu v rodine pohanského franského kniežaťa Levolda a jeho manželky Hildegaarty.
Svätý Albert Chmielowski Svätý Albert Chmielowski sa narodil 20. augusta 1845 v Igołomii pri Krakove. Jeho krstné meno bolo Adam Hilár Bernard. Celá Cirkev si ho uctieva 25. decembra, no v Poľsku má osobitnú spomienku práve dnes 17. júna a nebude na škodu dať jeho inšpirujúci príklad do pozornosti aj Slovákom. Budúci svätec sa v roku 1863 pripojil k tzv. Januárovému povstaniu Poliakov proti okupácii cárskym Ruskom. V bojoch utrpel ťažké zranenie nohy a padol do zajatia, kde mu nohu museli amputovať. Keď sa vrátil zo zajatia, začal študovať maliarstvo. Vzdelanie získal postupne vo Varšave, Paríži, Gente a Mníchove. V roku 1874 sa usadil vo Varšave. V roku 1880 začal noviciát u jezuitov Tarnopoli (dnes ukrajinský Ternopiľ), ale pre psychické problémy vyplývajúce z veľkej škrupulóznosti ho musel predčasne ukončiť. Po takmer ročnom liečení mu pomocnú ruku podal kňaz lazarista Pogorzelski zo Szarogrodu (dnes ukrajinský Šarhorod), ktorý mu predostrel veľkosť Božieho milosrdenstva a v ktorého knižnici našiel regulu Tretieho rádu svätého Františka. Podľa vzoru talianskeho svätca z Assisi sa potom Adam venoval chudobným, liečil chorých a opravoval opustené kaplnky, Božie muky a maľby v kostoloch v poľsko-ukrajinskom pohraničí. Keď mu túto činnosť cárske úrady zakázali pod hrozbou deportácie na Sibír, odišiel do Krakova a tam v nej pokračoval. V auguste 1887 vstúpil do Tretieho rádu svätého Františka a prijal rehoľné meno Albert. Rok nato zložil večné sľuby a so súhlasom krakovského arcibiskupa a neskoršieho kardinála Albina Dunajewského založil Kongregáciu rehoľných bratov tretieho rádu svätého Františka nazývanú tiež služobníci chudobných či albertíni (albertínky, ženskú vetvu kongregácie, založil o tri roky neskôr). Aby sa priblížil chudobným, býval brat Albert spolu s ľuďmi bez domova vo verejnej nocľahárni, ktorú vynovil a zavesil v nej aj obraz Čenstochovskej Panny Márie. Všetko financoval z predaja svojich obrazov. Pre svojich bedárov postupne vytvoril aj náboženský program. Zaviedol spoločnú rannú a večernú modlitbu, vysvetľoval im katechizmus. Cez Veľký pôst 1889 zorganizoval pre nich duchovnú obnovu. Výsledkom bolo, že 140 ľudí pristúpilo k spovedi a k svätému prijímaniu. Brat Albert okrem toho učil tulákov a bezdomovcov pracovať, keď zriadil pre nich niekoľko remeselných dielní – stolársku, obuvnícku či krajčírsku. Svojim spolupracovníkom zdôrazňoval: „Chlieb v rukách apoštolov sa rozmnožoval preto, lebo bol určený pre chudobných a hladných. Tak to bude aj v našich útulkoch. Zakúsime zázraky Božej prozreteľnosti, ktoré bude konať našimi rukami pre našich chudobných.“ Prvá svetová vojna priniesla rádu nové výzvy. Pribúdali chorí, ranení, tuláci a siroty. Sestry si zobrali pod patronát ľudí s nákazlivými chorobami a starali sa o jedlo. Nezaobišlo sa to bez obetí: jednu sestru zabili kozáci, keď pred nimi bránila deti, dvoch bratov odvliekli na Sibír. V septembri 1915 brat Albert dostal mozgovú porážku. Prežil, no zoslabol. Dňa 20. decembra 1916 po príchode z rehoľného domu v Zakopanom do Krakova oznámil bratom, že prišiel zomrieť. Večer 23. decembra mu zrejme praskol žalúdočný vred, lebo sa chytil za bok a stonal ako nikdy predtým. Potom stratil vedomie. Privolaný kňaz mu udelil sviatosť pomazania chorých. Na druhý deň bol pri vedomí a mohol prijať sväté prijímanie. Zomrel 25. decembra 1916, príčinou bola rakovina žalúdka. Svätý pápež Ján Pavol II., ktorý ho blahorečil v roku 1983 a svätorečil v roku 1989, povedal o ňom aj tieto slová: „Je potrebné svedčiť ľudskosťou, samým sebou. Tu je pre nás brat Albert veľkým vzorom. Nemal takmer nijaké prostriedky, nedisponoval nijakými nadáciami, nemal nijaké inštitúcie, ale rozhodol sa dávať samého seba. Preto ho Boh zrazil na kolená pred tým najbiednejším človekom, aby dával samého seba. A dával až do konca svojich dní. Dával zo všetkej svojej sily. To bol výraz jeho viery a lásky. Tento výraz jeho viery a lásky je pre nás neoceniteľný rovnako, ako má nekonečnú cenu pred Božou tvárou. Je potrebné, aby sa naše ľudstvo obrátilo k novému spôsobu vnímania človeka, jeho potrieb, jeho biedy a utrpenia a aby bolo ochotné svedčiť svojím bytím, svedčiť holými rukami, ale s plným srdcom. Takýto dar znamená viac než plné ruky a bohaté prostriedky. ‚Ale nad toto všetko majte lásku.‘“
Sú ľudia, ktorí sa podriadia moci, a potom sú takí, ktorí s mocou nechcú mať veľa spoločného. Inak to nie je ani s kňazmi a biskupmi a inak to nie je ani s dnešným svätým Bennom.
Svätý Vít patrí medzi najpopulárnejších svätcov raného kresťanského obdobia. Narodil sa okolo roku 290 v Mazzare na Sicílii v kresťanskej rodine.
Svätí Valér a Rúfus sú oslavovaní ako odvážni mučeníci raného kresťanstva. Ich príbeh je opradený tajomstvom a legendami, no ich odvaha a viera sú inšpiráciou oddanosti Kristovi.
Svätý Anton Paduánsky, vlastným menom Fernando Martins de Bulhões, sa narodil 15. augusta 1195 v Lisabone v šľachtickej rodine.
Ján González de Castrillo sa narodil okolo roku 1430 v španielskom meste Sahagún (preto je známy aj ako svätý Ján zo Sahagúnu).
Život svätice, ktorá má v rímskokatolíckom kalendári svoje miesto 10. júna, je ilustráciou toho, že k svätosti sa lepšie kráča v dobrej spoločnosti.
Svätý Efrém, ktorému v liturgickom kalendári Rímskokatolíckej cirkvi pripadol 9. jún, sa narodil okolo roku 306 v kresťanskej rodine v Nisibise, dnešnom Nusaybin v Turecku.
Svätý Medard, ktorého si rímskokatolíci pripomínajú 8. júna, je patrónom roľníkov, vinohradníkov, lúk a dobrej úrody.
Svätý Róbert, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 7. júna, patrí k tým svätcom, o ktorých sa nám dochovalo iba veľmi málo dôveryhodných správ.
Život svätého Norberta z Xantenu, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 6. júna, spadá do obdobia stredoveku a prináša nám zaujímavý a priam dobrodružný príbeh.
Svätec, ktorého si rímskokatolícka cirkev pripomína 5. júna, sa narodil okolo roku 675 v Kirtone v anglosaskom kráľovstve Wessex. Pri krste dostal meno Winfrid. Vychovávaný bol v benediktínskom kláštore v Exetere. Po trinástich rokoch v tomto kláštore prešiel do kláštora v Nurslingu v Southamptonshirskom grófstve. Tu zložil mníšske sľuby a stal sa benediktínom. Kňazské svätenie prijal v tridsiatke. Písal básne a je zostavovateľom učebnice […]
Svätec, ktorý v kalendári západnej cirkvi figuruje 4. júna, pochádzal zo slávnej neapolskej rodiny a pri krste dostal meno Askanius. Jeho život bol plný zázračných okamihov, no ako to pri svätých býva, aj plný bolesti.
Karol Lwanga, ktorého si pripomíname v tento deň, bol kráľovským pážaťom. Vedel, čo jeho aj ostatných veriacich čaká. Preto svojich spolubratov vo viere zhromaždil na nočnú modlitbu, aby sa navzájom posilňovali a pripravili sa na mučenícku smrť.
Správa o ich mučeníctve spadá na koniec štvrtého storočia. Podľa tradície ju zapísal vtedajší pápež svätý Damaz I., ktorému o mučeníckej smrti týchto statočných Božích služobníkov porozprával samotný kat, ktorý ich na rozkaz sudcu popravil.
Prvý júnový deň patrí v kalendári Rímskokatolíckej i Gréckokatolíckej cirkvi svätému mučeníkovi Justínovi, ktorý je patrónom filozofov. Jeho meno znamená čestný.
Anzelm z Canterbury
