Ak máš nejaké duchovné nadanie a súcitíš s tým, kto ho nemá, týmto súcitom opatruješ svoj dar, kým namyslenec ho stratí, lebo sa stáva obeťou svojej utajovanej namyslenosti.
Toto poučenie vychádza z praktickej skúsenosti asketikov. Je prirodzené, že radikálnosť a intenzita duchovného snaženia prináša veľa dobrých plodov. Človek nielenže vystupuje do duchovných výšin, ale otvára sa tiež pre prijatie mnohých vzácnych darov zhora. Na týchto ľudí striehne veľké pokušenie pýchy. Podľahnutie tomuto pokušeniu sa prejavuje absenciou súcitu a milosrdenstva s tými, ktorí ešte nedosiahli túto úroveň. Znakom je určitá tvrdosť v počínaní, pohŕdavé vyvyšovanie a odsúdenie druhých. Svätý Marek Asketik pripomína duchovnú zákonitosť, ktorá spôsobuje, že človek, ktorý takto podľahne pýche, stráca dary, ktoré nadobudol.
Prevenciou nie je len pokorné zmýšľanie, ale tiež pestovanie ducha vďačnosti. Vďačnosť voči Darcovi darov nám zabráni pripísať si zásluhy za dosiahnutý duchovný stav a pohne nás k prosbám, aby podobné dobrodenia boli udelené aj všetkým okolo nás. Svätý Izák Sýrsky hovorí, že „vďačnosť obdarovaného podnecuje Darcu k ešte väčším darom, než sú tie prvé“.
Pokora a vďačnosť – toto si musíme neustále pripomínať, keď vnímame svoj duchovný pokrok. Vypestujeme si tým pozorné srdce, ktoré nadobudne schopnosť odhaliť zákerné našepkávanie pýchy. Zároveň nás povedie k prijatiu stále väčších duchovných darov.
