Svätý Hugo, ktorého si rímskokatolíci pripomínajú 1. apríla, sa narodil v roku 1053 v Châteauneuf-sur-Isère pri Valence do zbožnej šľachtickej rodiny. Jeho rodičia vysnívali pre syna duchovnú kariéru. Hoci bol v tom čase ešte laikom, stal sa kanonikom katedrály vo Valence. Jeho zbožnosť bola taká povestná, že sa o ňom hovorilo, akoby „v živote videl len jednu ženu“.
V roku 1079 sprevádzal kardinála legáta Huga de Die, prímasa Galie, na koncil v Avignone. Tam ho kanonici z Grenoblu vybrali za biskupa svojej diecézy, aby vykonal gregoriánske reformy. Legát ho vysvätil za kňaza a krátko nato ho sprevádzal do Ríma na biskupskú vysviacku, ktorú mu v roku 1080 udelil sám pápež Gregor VII.
Biskup Hugo bojoval proti simónii, ktorá za jeho predchodcu Poncia (1070 – 1076) dosiahla také rozmery, že bol exkomunikovaný. Po dvoch rokoch vstúpil Hugo do noviciátu benediktínskeho opátstva La Chaise-Dieu, ktoré prijalo reformu podľa kláštora v Cluny, pretože sa cítil preťažený správou diecézy. Po roku sa pápež o zanedbávaní diecézy dozvedel a Hugovi nariadil, aby vo svojich úlohách biskupa pokračoval.
Biskup Hugo podporil založenie Kláštora Saint-Martin de Misère v dnešnom Montbonnot-Saint-Martin riadnymi kanonikmi a v roku 1084 svojím učiteľom svätým Brunom. Po videní, v ktorom videl sedem kartuziánov pod zástavou so siedmimi hviezdami, dovolil skupine siedmich mníchov usadiť sa v údolí Chartreuse. Podľa tradície si Hugo počas neskorších vizitácií Grand Chartreuse osvojil veľkú časť spôsobu života mníchov.
Biskup podporil aj založenie kláštora Chalais, z ktorého sa vyvinul samostatný rád chalaiziánov (zanikol v roku 1408). Podporil aj prvú križiacku výpravu a bojoval proti protipápežovi Anakletovi II. (1130 – 1138).
Len dva roky po Hugovej smrti 1. apríla 1132 ho pápež Inocent II. vyhlásil za svätého. Jeho relikvie spálili v júni 1562 počas hugenotských vojen krutý barón François de Beaumont a hugenoti na Námestí Notre-Dame v Grenobli. Hugovo patrocínium má rímsky titulárny Kostol Sant’Ugo a farský Kostol Saint-Hugues pri katedrále v Grenobli.
Hoci biskup Hugo nikdy nepatril do kartuziánskeho rádu, často je zobrazovaný v bielom rúchu kartuziánov s kapucňou.
