V rebríčku najčastejších výhovoriek zaberá popredné miesta veta: „Nemal som čas.“ V tejto spojitosti mi jeden známy poradil, aby som túto vetu demaskoval. Skutočná príčina nie je v nedostatku času, ale priorít. Preto je úprimnejšie povedať: „Nedal som tomu prioritu! Nepovažoval som to za dôležitejšie ako ostatné veci.“
Gréckokatolíci začínajú Veľký pôst dva dni pred rímskokatolíckou Popolcovou stredou. Toto obdobie nazývame aj Svätá Štyridsiatnica. Už tento názov vystihuje to hlavné. Nebude to obyčajných 40 dní. Kresťan by mal prežiť 40 svätých dní.
Niektorí ich zvykneme prežívať ako dni bez niečoho – bez mäsa, bez alkoholu, bez cigariet, bez televízie, bez počítačových hier, bez… Lenže zo skúsenosti vieme, že nestačí len niečo vypustiť. Vznikne nám totiž prázdny priestor, ktorý treba zaplniť. Ináč to bude fungovať len ťažko. Aby bol Veľký pôst skutočne veľký a aby bola Svätá Štyridsiatnica naozaj svätá, potrebuje správny obsah. Nielen čas „bez“, ale najmä dni „s“: 40 dní s modlitbou, pôstom a almužnou; 40 dní s Bohom, sebou samým i človekom vedľa mňa. Vieme, že Veľký pôst je jedinečnou príležitosťou uzdraviť, upevniť či vylepšiť naše vzťahy.
Ako na to, odhalila spomenutá rada známeho: „Je to otázka priorít. Je to šanca urobiť Pána Boha prioritou číslo jeden vo svojom živote.“ Neskôr ma to však priviedlo k hlbšiemu zamysleniu. Ide naozaj o toto? Chce sa Boh stať prioritou v mojom živote? Čo to potom prakticky znamená, keď to vztiahnem na Veľký pôst? Je to otázka percent? Ide o podiel času, námahy, pozornosti či prostriedkov, ktorý venujem Bohu?
V evanjeliu nájdeme jedno miesto, kde Pán Ježiš dostane otázku o prioritách: „Ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ (Mt 22,36) A vieme, ako Pán Ježiš odpovedá: Milovať Boha. Ale hneď jedným dychom pridáva aj druhé „najväčšie“ prikázanie – milovať blížneho ako seba. Namiesto zoznamu priorít Pán Ježiš predkladá niečo úplne iné – dynamický a živý vzťah. Vzťah v pohybe.
A v tomto vzťahu Boh nie je na prvom mieste – je v jeho centre. Boh nechce byť prvý na zozname našich priorít. On chce byť centrom všetkého. Možno tu niekto namietne, že je to len hra so slovami. Lenže kým je Boh prioritou, ešte stále môžem byť v centre všetkého vlastne ja. A vieme, že je to staré, ale účinné pokušenie – chcieť si poslúžiť Bohom. Nech sa on točí okolo mňa, okolo mojich túžob, potrieb, projektov… Veľký pôst je ideálnym časom, keď do centra všetkých svojich vzťahov môžem znova postaviť Boha. Alebo skontrolovať, či tam naozaj je.
Na túto kontrolu nám pomôže známy „pôstny trojboj“: pôst, modlitba a almužna.
Už sme sa zamýšľali nad častým argumentom, keď sa niekto odmieta postiť z „ľudského“ dôvodu. Keď sa vraj postí, je nervóznejší a podráždenejší a to predsa vzťahom neprospieva. Radšej sa teda pekne najem a budem k druhým milý. Veď aj svätý Bazil Veľký mal povedať: „Čo máš z toho, že neješ mäso, ale máš v zuboch svojho brata?!“
Nepremrhajme ďalšiu šancu. Moje barličky by tak totiž naďalej úspešne maskovali reálny stav môjho vnútra. Až stretnutie s mojou realitou je začiatkom mojej slobody.
Práve v okamihu nepríjemného odhalenia mojej reality sa napája ten druhý veľmi dôležitý prostriedok: modlitba, bohoslužba. Modlitby v pôste budú iné, špecifické, dlhšie. Jedným slovom kajúce. Budem možno viac vnímať svoj egoizmus, ktorý vypláva pri postení a odriekaní. Možno budem viac nervózny. Preto bude potrebná intenzívnejšia modlitba.
Tu vidíme, ako pôst a modlitba do seba zapadajú, aby nám pomohli postaviť Boha do centra.
A ako dôsledok i testovací prostriedok nám do tretice poslúži – almužna. Už od najstarších čias kresťanstva poznáme usmernenia, že z môjho pôstu má mať úžitok človek v núdzi – sirota, vdova či chudobný. (Hermasov pastier, polovica 2. storočia)
Preto nám Pán Ježiš v Evanjeliu podľa Matúša dáva návod, ako sa správne postiť: „Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár.“ Svätý Bazil Veľký tu vidí hlboký symbol kresťanstva. Pomazanie hlavy a umytie tváre vysvetľuje ako obraz sviatostí krstu a myropomazania (birmovky). A vedie k hlbšiemu záveru: Pôst znamená pre kresťana najmä návrat.
Môžem sa vrátiť k vode svojho krstu a oleju myropomazania – daru Svätého Ducha. Môžem hlbšie a radostnejšie prežívať, že som „obmytý krstnou vodu a pomazaný olejom Ducha“.
Vstupujeme do pôstu, ktorý nesie prívlastok veľký a svätý. Nech je to teda čas „bez“, ale najmä čas „s“. Nech je to čas s Bohom v centre. V centre našich životov, našich rodín, našej farnosti i všetkých našich vzťahov.
