Z mnohých jedinečných modlitieb, ktoré sa čítajú počas obdobia Veľkého pôstu a prípravy na Veľkú noc vo východnej cirkvi, je jedna výnimočná. Ide o modlitbu pokánia a odpustenia, starú viac než 2 000 rokov, ktorej názov ju spája s jedným z najhorších kráľov zaznamenaných v celej Biblii.
Modlitba Manassesa je mnohými považovaná za apokryfné dielo, čo v tomto prípade znamená, že nepoznáme jej presný pôvod. Možno ani nepochádza priamo od judského kráľa Manassesa (697 – 643 pred Kristom), ktorého život a vládu je zachytávajú starozákonné Knihy kráľov a Knihy kroník, ale či už je modlitba apokryfná alebo nie, či je stará 2 000 alebo 2 500 rokov, je to modlitba, ktorú sa oplatí vložiť do úst a ohmatať jazykom. Je to hĺbavé a srdcervúce vyjadrenie pokánia, ktoré vyzdvihuje krásu Božieho odpustenia.
Hoci dnes nie je veľmi známa, nachádza sa v mnohých slávnych Bibliách histórie a kópia tejto modlitby sa našla v 20. storočí medzi zvitkami od Mŕtveho mora. Je zaznamenaná vo Vulgáte zo 4. storočia, v nemeckej Biblii Martina Luthera zo 16. storočia, dokonca existuje jej kópia aj v anglickej Biblii kráľa Jakuba zo 17. storočia. Modlitba je veľkou súčasťou našej kresťanskej histórie.
Aj keď dnes nie je v každej jednej katolíckej Biblii, stále pretrváva každoročná východná tradícia spievať túto modlitbu počas pôstnej bohoslužby Veľkého povečeria, ktorá je predovšetkým bohoslužbou pokánia. A pre východ pokánie neznamená len povedať „prepáč“: Pokánie je proces uzdravenia; proces približovania sa k Bohu. Pokánie je definované ako zmena mysle, premena človeka. Pokánie však hovorí menej o hriechu a viac o milosrdenstve a láske Boha.
Manasses bol najstarším synom kráľa Ezechiáša (asi 716 – 687 pred Kristom) a rodokmeň v Evanjeliu podľa Matúša ho skutočne uvádza ako jedného z Kristových predkov. Ale počas väčšiny svojej vlády, ako je zaznamenané v spomenutých biblických knihách, Manasses absolútne zlyhal! Hrešil tak veľmi, že Druhá kniha kroník doslova hovorí, že „zviedol Júdsko a obyvateľov Jeruzalema, aby konali horšie ako národy, ktoré Pán vyhubil spred Izraelitov“ (33,9).
„Doviezol“ množstvo cudzích bohov a po celej krajine praktikoval pohanské tradície vrátane obetovania detí. Kráľ Manasses bol úzko prepojený s dobyvačným Asýrskym kráľovstvom. A v asýrskych záznamoch, objavených archeológmi, je Manasses niekoľkokrát spomenutý v pozitívnom svetle. Je veľmi pravdepodobné, že práve snahou potešiť asýrskych vládcov mocnej ríše Manasses priniesol do svojho kráľovstva toľko zla.
V Manassesovej vláde, naozaj plnej hrozných vecí, však nastane zlom. Biblia zaznamenáva, že tí istí Asýrčania, ktorých sa tak veľmi snažil potešiť, ho – nikto nevie prečo – zajmú a spútaného odvedú do Babylonu, kde ho uväznia. A tam v temnote svojej cely a v bolesti, ktorú zažíva, si zrazu uvedomí, čo spravil, a volá k Bohu. Prosí o odpustenie.
A tento problém s Asýrčanmi je opäť bez vysvetlenia vyriešený a on sa vracia do svojho kráľovstva. Prichádza však už znovuzrodený: Biblia zaznamenáva, že mnohé zo svojich rozhodnutí zvráti a opäť zameria pozornosť ľudu na Boha. Bola by škoda, keby sme sa aj my nestali na chvíľku Manassesom a nevstúpili do chladnej asýrskej cely. Prípadne by sme ho mohli iba navštíviť a tam by sme počuli, ako človek, čo spácha hriechy, ktoré sú väčšie než tie, čo väčšina z nás vôbec niekedy dokáže spáchať, je schopný volať k Bohu, ktorý ho vypočuje a ktorý mu odpustí.
Modlitba Manassesa
Pane, všemocný Bože našich otcov, Abraháma, Izáka i Jakuba, a ich spravodlivého potomstva. Ty si stvoril nebo i zem so všetkou nádherou, more si zviazal slovom svojho príkazu, priepasť si zatvoril a zapečatil si ju svojím hrozným a slávnym menom, ktorého sa všetci boja a pred ním majú bázeň tváre tvojich mocností. Veď nevýslovná je veľkoleposť tvojej slávy a nedá sa strpieť hnev, ktorý hrozí hriešnikom z tvojho rozhorčenia. No nesmierny a nekonečný je prísľub tvojho milosrdenstva. Lebo ty si najvyšší Pán, dobrosrdečný, veľmi trpezlivý a milosrdný, ty si sa kajal za ľudskú zlobu.
Ty, Pane, vo svojej veľkej dobrote si sľúbil pokánie a odpustenie tým, ktorí zhrešili, a vo svojej veľkej štedrosti darúvaš pokánie hriešnikom, aby boli spasení. Ty sám, Pane, Bože mocností, si nežiadal pokánie od spravodlivých, Abraháma, Izáka a Jakuba, ktorí nezhrešili pred tebou, ale žiadaš pokánie odo mňa hriešneho, pretože som zhrešil viac, ako je piesku v mori. Rozmnožili sa moje neprávosti, Pane, rozmnožili sa moje neprávosti a nie som hodný zodvihnúť oči a vidieť nebeské výšiny, pretože veľká je moja nespravodlivosť. Zhrbený som od množstva železných pút, nemôžem zodvihnúť hlavu a nevidím oslobodenie.
To preto, že som nahneval tvoje rozhorčenie a konal som pred tebou zlo, neplnil som tvoju vôľu a nechránil som tvoje príkazy. Teraz skláňam kolená srdca, lebo potrebujem tvoju dobrotivosť. Zhrešil som, Pane, zhrešil som a poznám svoje neprávosti, ale prosím a modlím sa, odpusť mi, Pane, odpusť mi a nezahub ma s mojimi neprávosťami ani naveky nepamätaj na moje nepriateľstvo a zlo a neodsúď ma do hlbín zeme. Veď ty si, Bože, Boh kajúcnikov, na mne zjav všetku svoju dobrotu, spas ma nehodného vo svojom veľkom milosrdenstve a budem ťa chváliť po všetky dni svojho života, lebo teba ospevujú všetky nebeské mocnosti a tvoja je sláva na veky vekov. Amen.
