Pokušení je veľké množstvo, rovnako také množstvo je našich pádov. Každá doba prináša špecifické výzvy, ktorým musíme čeliť.
Aj keď sú zlyhania na prvý pohľad zahanbujúce, pri správnom pochopení nám môžu priniesť prospech v duchovnom napredovaní.
Ešte v 7. storočí sformuloval päť najčastejších príčin nášho zlyhania cirkevný otec, mních, askéta svätý Maxim Vyznávač. Spomínaný svätec sa držal pravdy a nebál sa ju povedať ani cisárovi.
Za pravdovravnosť mu vyrezali jazyk, odťali pravú ruku a poslali ho do vyhnanstva, kde aj zomrel.
Jeho bolesť sotva dnes precítime, aj keď musela byť obrovská. Zostáva nám však poklad jeho intelektu a svätého srdca. Jeho múdrosť nás môže ak nie obrodiť, tak aspoň inšpirovať k premýšľaniu.
V Kapitole o láske píše:
„Tu je päť dôvodov, prečo Boh dopúšťa, aby sme boli napádaní démonmi.
- Aby sme výpadmi a obranou proti nim spoznali rozdiel medzi cnosťou a neresťou.
- Aby sme v boji a námahe získali cnosť a aby sme ju zachovávali pevnú a nemennú.
- Aby sme pri raste našich cností nespyšneli, ale aby sme sa naučili pokore.
- Aby sme s konečnou platnosťou nenávideli zlo, ktoré nás pokúša.
- Najdôležitejší bod: Keď sa už staneme odolnými proti vášňam, aby sme nezabudli na našu vlastnú slabosť ani na moc toho, ktorý nám pomohol.
Pri týchto piatich bodoch môžeme vnímať, aké zásadné sú zlyhania, aké potrebné sú, aby človek rástol v pokore. Naše životné prehry nám pomáhajú lepšie precítiť veľké Božie milosrdenstvo a pomáhajú nám mať vďačnejšie srdce, keď veľký Boh zachraňuje slabého človeka.“
