Aktuálna Svetová správa o šťastí má už po ôsmykrát rovnakého víťaza. Na prvom mieste v rebríčku najšťastnejších krajín sveta sa opäť umiestnilo Fínsko. Na nasledujúcich priečkach rebríčka sa nachádzajú ďalšie tri severské krajiny, pričom Nórsko takpovediac zaostalo „až“ siedmou priečkou. Veľký úspech pre krajiny, kde je podnebie najmenej pohostinné v Európe.
Autori správy ju prezentujú ako „najpoprednejšiu publikáciu na svete o globálnom blahobyte a o tom, ako ho zlepšiť“.
Aké kritériá používajú na vytvorenie rebríčka? Vybrali hneď šesť: reálny HDP na obyvateľa, sociálna podpora, dĺžka zdravého života, sloboda robiť životné rozhodnutia, štedrosť a vnímanie korupcie.
Podľa týchto kritérií sú výsledky jednoznačné. Severské národy skutočne vedú. Ako však dosiahli takú vysokú úroveň? Na to už jednoznačná odpoveď neexistuje. Najčastejšie sa ako príčina skloňuje severský sociálny model. Iné vysvetlenia si na mušku berú hodnoty. A za aktuálne šťastie môžu podľa tejto interpretácie predošlé generácie v zmysle motta: Hodnoty, ktoré si spoločnosť váži, sú dôsledkom toho, čo vytvorili predchádzajúce generácie.
V súvislosti so Správou o šťastí pripomeňme najznámejšiu štúdiu o šťastí. Doposiaľ najdlhšia štúdia tohto druhu „Adult Development Survey“ (Prieskum rozvoja dospelých) sa začala na Harvardovej univerzite ešte v roku 1938 a dnes sa presunula z pôvodných účastníkov už na druhú generáciu. Polovicu zo 724 dobrovoľníkov tvorili na začiatku študenti Harvardu (jeden z nich sa neskôr stal prezidentom USA), kým druhá polovica pochádzala z chudobnejších štvrtí Bostonu. Účastníci mali v začiatkoch štúdie podobné predstavy o šťastí ako ich dnešní mladí kolegovia, no postupom času ich predstavy prechádzali zásadnými zmenami. Americkí vedci potrebovali 85 rokov, milióny dolárov a desaťtisíce strán záznamov, aby sa utvrdili v prozaickom závere: Šťastie človeka spočíva vo vydarených vzťahoch.
A ako nám v pohľade na šťastie môže pomôcť kresťanstvo? Marxova etiketa „ópium ľudstva“ síce trochu vybledla, z času na čas ju však vždy niekto starostlivo opráši. Náboženstvo vraj neponúka šťastie, je tu len na „ohlupovanie más“. Len si dajte ópium, „vydržte a po smrti vám bude lepšie“.
Zoči-voči týmto obvineniam je prospešné nehľadieť na falošnú etiketu, ale dostať sa k pravému obsahu. Programové vyhlásenie Ježiša Krista na začiatku jeho verejnej misie sa na prvý pohľad javí ako voda na mlyn obžalobe kresťanstva. Veď čo nám napadne pri slovách: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení…“? (Mt 5,3-4)
Známy taliansky biblista Alberto Maggi proti označeniu „ópium ľudstva“ stavia iné slovné spojenie. Blahoslavenstvá sú podľa neho jasnou dávkou „adrenalínu kresťanstva“. Vo svojej exegéze ich totiž vníma ako počiatok revolučného pohľadu na Boha a vzťah človeka k nemu. Práve prvé vety Ježiša Krista sú zároveň kontrastnou látkou, ktorá jasne ukazuje zásadný rozdiel oproti dovtedajšiemu vnímaniu judaizmu.
Ten totiž vychádzal z premisy, že ak nejaký večný život existuje, potom sa určite začína až smrťou človeka. Večné šťastie nás jednoducho čaká až na druhom brehu. Ježiš však svojim nasledovníkom sľubuje desaťtisícpercentné zúročenie vkladu už v tomto živote (porov. Mt 19,29). Ježišov pohľad je prevratný v tom, že začiatok večného života umiestňuje už na tento svet do našich vzťahov. Práve naše medziľudské horizontálne vzťahy odzrkadľujú ten podstatný vertikálny – vzťah človeka s Bohom. Izolácia týchto dvoch smerov totiž prináša nebezpečenstvá extrémnych pozícií – náboženský fanatizmus na jednej alebo liberálny humanizmus na druhej strane. Spojením týchto smerov však dávame dohromady Ježiša s Kristom, teda Boha a človeka spojeného v osobe Ježiša z Nazareta.
Čo je šťastie? Napríklad aj osobná skúsenosť autora Kroník Narnie C. S. Lewisa, ktorý v peripetiách života postupne objavuje, že Boh nedáva šťastie a pokoj, ale dáva seba. A to ostatné je len produktom „sebadarovania Boha“.
Že šťastie nemôže byť naším reálnym cieľom, nás presviedča každodenná skúsenosť. Šťastie je len vedľajším produktom, keď robíme skutočne zmysluplné veci.
Autorstvo vlastnej správy o šťastí je v konečnom dôsledku v našich rukách.
