Sledujete politiku? Mnoho ľudí sleduje politiku. Vraj je to prejav toho, že veci nefungujú tak, ako by fungovať mali. V dobrých časoch totiž ľudia politiku nesledujú, respektíve sledujú ju menej. Niekto hovorí, že politika je všetko, každé jedno rozhodnutie, ktoré v živote robíme. Nebudem protirečiť, ale nebudem ani súhlasiť.
Nechcem však písať o politike, ale o istom fenoméne, ktorý je prítomný vo verejnom i súkromnom živote, v politike aj vo vzťahoch, v priateľstvách, nepriateľstvách i v rodinách. Je to fenomén planých rečí a fenomén krivých svedectiev a fenomén ohovárania.
Ohováranie, to vám je ohavnosť, je to zlozvyk, ktorý v niektorých prípadoch hraničí s posadnutosťou.
Ohováranie však môže byť aj cielené, môže byť propagandou. Ak chceme niekoho šikanovať či zničiť, ponížiť či rozniesť na kopytách, stačí začať s ohováraním. Politika je toho plná…
Raz niekto namietal, že hovoriť v zlom o zlých ľuďoch nie je ohováranie, ale služba ostatným, ktorých tým varujeme. Posilňovanie predsudkov voči iným má podľa tohto uvažovania spoločensky prospešný charakter.
Tiež panuje názor, že ohováranie, pri ktorom nikto nepríde k ujme, nie je vôbec zlé, je to len citovo podfarbené vykresľovanie reality.
Istý môj známy mi o inom našom spoločnom známom rozpovedal veľmi chúlostivú informáciu, ktorú nemal nikto vedieť. Ani ja.
Keď teda prezradil tajomstvo a k tomu ešte nabrýzgal na nášho spoločného známeho, až som vyvaľoval oči, kde sa to všetko berie, zastavil sa. Tresol sa po čele a hovorí: „Prečo ti to ja vlastne vykladám? Ahá, už viem! Lebo som „papuľa nevymáchaná“, hnusný klebetník! A, priateľu, neviem si pomôcť!“
Aspoň bol úprimný a napokon nás to oboch pobavilo a ani nášho známeho sme vinou tohto absurdného výstupu nezavrhli.
Ale kto neohovára? Zradnosť ohovárania je v tom, že zväčša sa deje nenápadne. Prikradne sa do rozhovoru a už je tam! Ak sa viete vyhnúť ohováraniu, máte skutočne šťastnú povahu, nepochybne ašpirujete na svätosť.
Ohováranie má dobrú propagandistickú funkciu. Ak chcete diskreditovať súpera, ohovoríte ho. Nič to nestojí, nepadne jediný výstrel a body sú na vašej strane. Ak máte dostatočne veľký výtlak a vlastnú hlásnu trúbu, máte vyhraté. V politike je to na dennom poriadku.
Avšak ohováranie je peklo.
Hľadal som niečo, nejaký text o ohováraní, niečo, o čo by sa človek mohol oprieť. A našiel som.
Svätý František Saleský bol génius. Vo svojej knihe Filotea, čo sú listy, usmernenia, ktoré posielal svojej duchovnej dcéru, píše o ohováraní toto: „Ohováranie je istý druh vraždy. Človek má trojaký život: Duchovný život v posväcujúcej milosti, telesný život a spoločenský život, v ktorom záleží na dobrom mene. Ťažkým hriechom strácame duchovný život milosti, smrť nás pozbaví telesného života a ohováranie nás pozbaví dobrého mena v spoločenskom živote. Ohovárač vlastne vykoná tri vraždy naraz. Hriechom vraždí svoj vlastný duchovný život, vraždí duchovný život toho, kto ohováranie ochotne počúva, a napokon tomu, koho ohovára, vraždí spoločenský život.“
Rovnako tak sa k ohováraniu vyjadril svätý Bernard z Clairvaux, keď povedal: „Ten, ktorý ohovára, aj ten, kto ohováranie počúva, obaja majú v sebe diabla. Jednému sedí na jazyku, druhému sedí v uchu.“
