Známy viedenský neurológ a psychiater Viktor Emil Frankl ponúkal svojim klientom myšlienkový experiment. Predstavte si, že vidíte dva tvary. Oba sú vytvorené tieňom, ktoré na plátno vrhá jeden a ten istý predmet. Jeden tieň má pritom tvar obdĺžnika a ten druhý má tvar kruhu. Predmet je jeden.
Čo je to? Správna odpoveď je: valec. Ak ho nasvietime zboku, vrhá tieň obdĺžnika, ak ho nasvietime kolmo na podstavu, na plátne sa objaví kruh. Čo nám môže tento experiment povedať? Na dvojrozmernej ploche nemôže byť kruh obdĺžnikom a naopak. Je to protirečenie. Lenže toto protirečenie zmizne, ak pridáme tretí rozmer.
A táto myšlienková operácia sa dá priložiť aj v iných oblastiach. Vyskúšal som kresťanstvo. Aj v Biblii narazíme na zdanlivé protirečenia priamo vo výrokoch Ježiša Krista. Asi to najznámejšie z nich sa číta dnes počas svätých omší: „Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.“ (Mk 8,35)
Na prvé počutie je to jasné protirečenie. Ale stratí sa vo chvíli, ak pridám tretí rozmer. A tým rozmerom je moje vnútro. Kým sú Ježišove slová napísané na papieri knihy alebo na plochej obrazovke počítača, nikoho nezasiahnu. Pôsobiť začínajú vtedy, keď im otvorím svoje vnútro.
Podobne môže vyznieť ako paradox aj slovo o kríži Ježiša Krista. Ako môže byť nástrojom popravy i lásky zároveň? Veď je to protirečenie! Áno, kým mu neponúknem tretí rozmer svojho vnútra. Len tak si viem vysvetliť často citované slová známeho teológa Dietricha Bonhöffera, ktorý pár dní pred smrťou v koncentračnom tábore napísal, že Boh možno vždy nezachraňuje od utrpenia, ale vždy nás zachráni v utrpení. Že nás vždy neuchráni od bolesti, ale zachráni nás v bolesti. Že nás možno celkom nezbaví problémov, ale určite nás stretne uprostred nich. Kristus totiž neprišiel preto, aby utrpenie odstránil alebo vysvetlil.
Aj po smrti Pána Ježiša na kríži stretávame vo svete veľa bolesti, biedy a nespravodlivého utrpenia. Nevieme ho ani vysvetliť, ani celkom odstrániť. Čo však zmenil Ježiš Kristus na kríži? On toto utrpenie vyplnil. Vyplnil ho sebou samým. Tým, že ho prijal, dal utrpeniu rozmer Boha a umožnil osobný vzťah s ním aj v utrpení.
Veď koniec-koncov na tomto princípe fungujú aj vzťahy, na ktorých nám naozaj záleží. Dať sa do vzťahu celý neznamená nič iné ako otvoriť tomu druhému svoje vnútro. Že je to riziko, to sa presviedčame neustále.
Dobre si preto dnes premyslime, komu alebo čomu ponúkneme svoj vzácny tretí rozmer. V jednom prípade sa to však určite oplatí stonásobne (porov. Mk 10,30).
