V dnešnom evanjeliu svätý Matúš opisuje situáciu, ktorá už niekoľkokrát v Ježišovej prítomnosti nastala. Ľudia, ktorí za ním išli oslovení jeho charizmou, túžiaci po uzdravení či hnaní zvedavosťou, zanechávali všetky ostatné povinnosti dňa.
Nasledovali alebo skôr stopovali Ježiša, kdekoľvek sa pohol. Z toho možno usudzovať, že to, čo vravel, to, čo robil, to, čo vyžaroval, bolo originálne, príjemné, znepokojivé, silné, láskavé a láskyplné zároveň. Prečo inak by za ním ktokoľvek šiel? Keď ho ľudia našli, radi pri ňom zotrvávali. Zabúdali na bežné veci. Nie, nehovorím, že zabúdali na starosti bežného života. Skôr zabúdali na praktické a nevyhnutné veci.
Zástupy boli zmorené a sklesnuté. Na inom mieste čítame, že boli hladné… Tam máme svedectvo o rozmnožení chlebov a rýb.
Čo to však znamená, že zástupy boli zmorené a sklesnuté? Že boli ako ovce bez pastiera? Ľudia v zástupoch neboli ešte pripravení prevziať zodpovednosť za svoj duchovný život. Museli sa to najskôr naučiť. Odvážiť sa žiť.
Pripomína to scénu, ako keď učiteľ deťom číta rozprávku. Žiaci ho zasnene počúvajú, prežívajú pohnutie, silné emócie a nadšenie. Keď im však učiteľ dá do rúk knihu, aby si príbeh prečítali sami, ukáže sa, že deti ešte nevedia čítať. Nemajú z tých písmen v knihe nič. Potrebujú učiteľa, aby príbehy nádeje nielen rozprával, ale aby ich naučil čítať. A nie čítať len ledabolo. Musí ich naučiť dôverovať textu, musí ich naučiť rozpoznávať písmená a významy slov, viet a celkov a tiež ich musí naučiť rozoznávať pravdu od nepravdy.
To je dobrý pastier. Ten, ktorý vedie stádo a ukazuje mu správne chodníky. Nie ten, ktorý stádo ženie do priepasti a on v ústraní zostáva v bezpečí mimo ohrozenia.
Ježiš vidí, že pozdvihnutie zástupov bude vyžadovať veľa úsilia. Povzdychne si, že je málo Učiteľov, Kňazov, Robotníkov. Málo je kompetentných. Preto sa treba modliť k Bohu, aby poslal viac „robotníkov“, aby vzbudil viac povolaní.
Byť Učiteľom s veľkým „U“ však nie je také jednoduché. Učiteľ, aby bol dôveryhodný, musí vedieť viac ako žiak, musí vedieť zaujať, musí milovať svoje poslanie a napĺňať ho. Ježiš svojim vyslancom – učeníkom dáva osobitné kompetencie: „Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“
Čím väčším sa môžu apoštoli preukázať? Toto je ich diplom, z toho vyplýva ich autorita.
Pred časom som navštívil jeden útulok pre najchudobnejších. Videl som tam zázračné veci. Zničení ľudia, ktorých odpísal celý svet, sa prebúdzali znova do človečenstva ako bytosti s rozkvitnutou dušou a začínali žiť plnohodnotný a dôstojný život. Začali slúžiť a milovať. Bol to obrovský posun v ich životoch.
Videl som, ako zmrzačená žena menila obväzy na čerstvo amputovaných nohách iného „strateného syna“. Videl som tam aj iné ťažké, no krásne veci.
Keď som sa opýtal správcu toho zariadenia, aké lieky proti bolesti tu ľuďom dávajú, povedal mi, že takmer žiadne: „Viete, dostali sme takú milosť od Boha… Tu ľudí rany nebolia. Neviem, ako to je možné, ale je to tak.“
Vtedy mi prišli na um slová dnešného evanjelia: „Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“
Takisto mi zarezonovali podobné slová z inej state Matúšovho evanjelia. Ján Krstiteľ sa pýta, či je Ježiš skutočný Mesiáš. Ježišova odpoveď znie: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa ohlasuje evanjelium.“ (11,5)
Áno, podľa dobrých učiteľov možno rozpoznať miesta, kde pôsobí Boží duch… Tam, kde sa žije život podľa evanjelia, funguje všetko akosi ináč. Oveľa lepšie.
