Pápež František strávil v Nemocnici Gemelli už trinástu noc za sebou. „Klinický stav Svätého Otca sa za posledných 24 hodín naďalej mierne zlepšuje,“ uvádza sa vo vyhlásení Vatikánu zo stredy večera.
„Počiatočné zlyhanie obličiek, ktoré mu bolo diagnostikované v uplynulých dňoch, ustúpilo. CT vyšetrenie hrudníka vykonané včera (utorok) večer ukázalo normálny vývoj obrazu zápalu pľúc. Dnešné biochemické a hemocytometrické testy potvrdili včerajšie zlepšenie.
Svätý Otec pokračuje v kyslíkovej terapii s vysokým prietokom; dnes nemal žiadne astmatické respiračné krízy. Pokračuje vo fyzioterapeutickej liečbe dýchacích ciest. Aj keď došlo k miernemu zlepšeniu, prognóza zostáva opatrná. Ráno Svätý Otec prijal Eucharistiu. Popoludnie bolo venované pracovným aktivitám.“
V stredu večer vládla pri tretej modlitbe za Svätého Otca na Námestí svätého Petra o niečo nádejnejšia atmosféra ako v predchádzajúcich dňoch. Dekan kolégia kardinálov Katolíckej cirkvi kardinál Giovanni Battista Re (91) sa modlil za úplné uzdravenie pápeža Františka. V predošlých dňoch dňoch viedli večernú modlitbu kardinál štátny sekretár Pietro Parolin a kardinál Luis Antonio Tagle.
Na začiatku ružencovej pobožnosti pred Bazilikou svätého Petra kardinál Re povedal viac ako tisícke veriacich vrátane mnohých kardinálov: „Modlíme sa, aby Boh doprial pápežovi Františkovi čo najskôr obnoviť apoštolskú službu – pri plnej fyzickej sile a s pastoračnou energiou, ktorá je pre neho charakteristická.“
Vatikán zverejnil aj text Svätého Otca pripravený na stredajšiu generálnu audienciu, ktorá sa pre jeho hospitalizáciu opäť neuskutočnila. Svätý Otec sa v ňom venoval udalosti Obetovania Pána v Jeruzalemskom chráme. Okrem Svätej rodiny vyzdvihol príklad Anny a starca Simeona, ktorý „je svedkom viery, ktorú dostáva a odovzdáva ako dar; je svedkom nádeje, ktorá nesklame; je svedkom Božej lásky, ktorá napĺňa ľudské srdce radosťou a pokojom. Starec Simeon naplnený touto duchovnou útechou nevidí smrť ako koniec, ale ako naplnenie, čaká ju ako ‚sestru‘, ktorá neničí, ale vedie do pravého života, ktorý už tušil a v ktorý verí.“
Svätý Otec v závere textu vyzval k napodobňovaniu Simeona a Anny ako pútnikov nádeje, ktorí majú jasnú víziu, čo presahuje zdanie, a ktorí vedia zacítiť Božiu prítomnosť v malých veciach a s radosťou a oživiť nádej v srdciach svojich bratov a sestier.
