Mená svätcov, ktorých si Gréckokatolícka cirkev pripomína 19. marca, majú grécky pôvod: Chryzant znamená zlatý kvet a Dária zas dobrá, mocná.
Podľa jednej legendy títo dvaja kresťanskí manželia žili na konci 3. storočia. Pochádzali z východu a spoločne prišli do Ríma. Chryzant presvedčil svoju manželku, aby žili v čistote, pretože verili, že im to pomôže plnšie sa zasvätiť Bohu a slúžiť blížnym. Ich horlivé kresťanské presvedčenie im v období prenasledovania za cisára Valeriána (253 – 260) vynieslo koruny mučeníctva – boli zatknutí, mučení a popravení.
Iný životopisný prameň hovorí, že Chryzant bol synom významného senátora z Alexandrie. Keď sa kvôli otcovmu úradu presťahovali do Ríma, mladík sa dostal ku kresťanským spisom a čoskoro sa nechal pokrstiť. Otec sa snažil od viery ho odhovoriť a dokonca ho uväznil. V snahe priviesť ho späť k pohanstvu povolal z Atén pohanskú pannu Dáriu, aby si ju vzal za ženu. Chryzant sa s ňou oženil, no namiesto toho, aby opustil kresťanstvo, obrátil ju na vieru v Krista. Spolu potom horlivo hlásali evanjelium, čo ich priviedlo až k mučeníckej smrti.
Chryzant a Dária boli podľa tradície popravení na Via Salaria – podľa niektorých prameňov ich ukameňovali, podľa iných boli zaživa pochovaní. Ich telesné pozostatky boli uložené v Thrasonových katakombách. O niekoľko desaťročí neskôr pápež Damaz I. (366 – 384) ozdobil ich náhrobok nápisom, ktorý potvrdzoval ich mučeníctvo. Po zničení Gótmi v roku 537 bol hrob v 6. storočí obnovený a za pápeža Hadriána I. (772 – 795) bola ich úcta ešte viac posilnená.
Itineráriá zo 7. storočia, ktoré mapovali významné kresťanské miesta v Ríme, spomínajú aj chrám zasvätený Chryzantovi a Dárii. Gregor z Tours (538 – 594) vo svojich dielach píše o veľkej úcte, ktorú veriaci preukazovali návštevou ich hrobu. Príbeh svätých manželov má spoločné črty s legendou o svätých Juliánovi a Bazilisse, ďalšom manželskom páre, ktorý podstúpil mučeníctvo.
Úcta k svätým Chryzantovi a Dárii sa rýchlo rozšírila aj mimo Ríma. Ich vyobrazenie sa zachovalo na mozaikách v Ravenne zo 6. storočia. V roku 844 boli ich relikvie prenesené do nemeckého mesta Prüm a neskôr do blízkeho Münstereifelu. Ich pozostatky sa podľa historických prameňov dostali aj do talianskeho Reggio Emilia v Taliansku či do francúzskeho Beaulieu-lès-Loches.
V roku 2011 vedci skúmali telesné pozostatky pripisované týmto svätcom a zistili, že patrili mladému mužovi a žene z obdobia medzi rokmi 80 a 340. V ich kostiach sa našla vysoká koncentrácia olova, čo naznačuje, že pochádzali z vyšších spoločenských vrstiev, ktoré mali prístup k vode vedenej olovenými rúrami. Na kostiach neboli stopy po násilí, čo naznačuje, že mohli zomrieť udusením, čo by bolo v súlade s tradíciou o ich pochovaní zaživa. Chryzant a Dária sú príkladom skĺbenia manželskej vernosti a dôvery v Boha. Nech sú aj pre nás povzbudením, aby sme v časoch pokoja čerpali od Boha silu vydávať svedectvo v časoch skúšok.
