Prvá veľkopôstna sobota patrí v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi veľkomučeníkovi Teodorovi Tirónovi a „zázraku varenej pšenice“, ktorý sa s ním viaže.
Päťdesiat rokov po mučeníctve svätého Teodora cisár Julián Odpadlík (361 – 363) vymyslel plán, ako skorumpovať kresťanov počas prvého týždňa Veľkého pôstu. Vedel, že kresťania sa očisťujú pôstom, a to najmä počas tohto týždňa, ktorý sa označuje aj ako Čistý týždeň. Preto nariadil konštantínopolskému polemarchovi (vojenskému vodcovi), aby tajne išiel na trhovisko a tam všetko jedlo pokropil krvou zvierat, ktoré boli obetované modlám.
Svätý Teodor sa zjavil konštantínopolskému arcibiskupovi Eudoxiovi (360 – 370) vo sne a povedal mu, aby v pondelok ráno zhromaždil všetkých kresťanov a povedal im, že na trhu nesmú kupovať žiadne jedlo; namiesto toho mali počas toho týždňa uvariť kolivu a zjesť ju s trochou medu. Hierarcha sa svätého Teodora spýtal, čo myslel pod pojmom koliva. Odpovedal: „Koliva je to, čo v Euchaite nazývame varená pšenica.“ Tak bol plán cisára uctievajúceho modly zmarený a veriaci kresťania zostali počas Čistého týždňa nepoškvrnení.
Preto si východné cirkvi v prvú sobotu Veľkého pôstu uctievajú svätého veľkomučeníka Teodora Tiróna. Spomienku naňho na prvú sobotu Veľkého pôstu po prvýkrát ustanovil konštantínopolský patriarcha Nektarios (381 – 397).
Dones sa v piatok večer v závere liturgie vopred posvätených darov spieva kánon k svätému veľkému mučeníkovi Teodorovi, ktorý zložil svätý Ján Damaský. Potom sa požehnáva koliva a rozdáva sa veriacim.
