So štvrtou nedeľou Veľkého pôstu sa v Gréckokatolíckej cirkvi viaže meno jedného z najvýznamnejších duchovných učiteľov východnej duchovnosti – svätého Jána Klimaka. Tento askéta a spisovateľ, známy aj ako Ján Lističník, je autorom slávneho diela Rebrík do raja, v ktorom opisuje cestu človeka k Bohu prostredníctvom postupného zdokonaľovania sa v čnostiach.
O pôvode svätého Jána existuje len málo overených informácií. Niektoré tradície naznačujú, že pochádzal z Konštantínopolu a mohol byť synom svätých Xenofóna a Márie. Už ako šestnásťročný odišiel na Sinaj, kde sa stal žiakom skúseného duchovného vodcu otca Martýria. Po štyroch rokoch bol prijatý do mníšskeho stavu a jeho duchovní otcovia predpovedali, že sa stane svetlom Cirkvi.
Nasledujúcich devätnásť rokov strávil v poslušnosti svojmu duchovnému vodcovi. Po jeho smrti sa rozhodol pre radikálnejšiu formu pustovníckeho života a usadil sa v odľahlej oblasti zvanej Thola. V tichu, pôste a modlitbe tam prežil 40 rokov, pričom sa celkom odovzdal vnútornému zápasu o duchovnú čistotu.
Ján sa v askéze nevyhýbal ťažkostiam. Ako píše vo svojom diele, cesta k Bohu nie je jednoduchá a vyžaduje obetu, sebadisciplínu a úplné odovzdanie sa. Sám zažil pokušenia, ktoré spomína v Rebríku do raja – boj s pýchou, roztržitosťou, lenivosťou či nečistými myšlienkami. Často zdôrazňoval dôležitosť pokory a kajúcnosti, pričom vravel: „Ako oheň spaľuje drevo, tak aj čisté slzy očisťujú dušu od hriechu.“
Nie je prekvapením, že bol obdarený darom duchovného rozlišovania a známy svojím súcitom a ochotou viesť ľudí na ceste k Bohu. Hoci sa snažil vyhýbať sláve, jeho povesť sa rozšírila ďaleko za hranice Sinaja. Po 40 rokoch pustovníckeho života bol proti svojej vôli zvolený za opáta Sinajského kláštora. Svojich bratov viedol s múdrosťou a láskavosťou a jeho rady vyhľadávali aj ďaleko za múrmi kláštora.
Rebrík do raja, dielo, ktoré sa rýchlo stalo základným textom duchovného života, napísal na žiadosť predstaveného kláštora v Raithu. Kniha obsahuje tridsať krokov, ktoré symbolizujú postupné prekonávanie vášní a získavanie čností, až kým človek nedosiahne lásku k Bohu. Prvé kapitoly hovoria o odpútaní sa od sveta, ďalšie sa venujú zápasu s hriechmi, ako je hnev, pýcha či smilstvo. Vrcholom tejto cesty je dokonalá láska, ktorá vedie k zjednoteniu s Bohom.
Ján upozorňuje, že táto cesta je plná prekážok. V jednej kapitole píše: „Keď sa postím, som pokúšaný márnivosťou. Keď jem, márnivosť ma prenasleduje znova. Ak mlčím, myslím si, že som dosiahol dokonalosť, ak hovorím, obávam sa, že hovorím márne. Táto nástraha číha všade.“
Rebrík do raja sa stal jednou z najčítanejších kníh v pravoslávnom i katolíckom mníšskom prostredí. Dodnes je súčasťou pôstneho obdobia, takže v mnohých kláštoroch patrí k neodmysliteľnej lektúre počas Veľkého pôstu.
Hoci Rebrík do raja bol napísaný pre mníchov, jeho posolstvo je aktuálne aj pre dnešných kresťanov žijúcich vo svete. Každý človek v procese duchovného rastu totiž zápasí s pýchou, ťažkosťou odpustiť i pripútanosťou k materiálnym veciam.
Svätý Ján nám pripomína, že na tejto ceste nikdy nie sme sami. Boh nás vedie k sebe, dvíha nás, keď padneme, posilňuje nás v našich slabostiach a každý krok smerom k nemu prináša pravú radosť.
Veriaci ospevujú svätca týmto tropárom a kondákom:
Tropár: Prepodobný otec Ján, – iste bude spasený ten, čo ťa nasleduje. – Vzal si svoj kríž a kráčal si za Kristom. – Prísne si krotil svoje telo – a tak si aj druhých učil. – Lebo telo smrťou pominie, – ale duša je nesmrteľná. – Teraz sa raduješ s anjelmi.
Kondák: Odel si svoju dušu pancierom milosti Božej – a kopijou ustavičných modlitieb rozprášil si pluky pekla. – Preto sa neprestaň za nás prihovárať, – divotvorca otec Ján.
