Svätý Titus Divotvorca, ktorého si gréckokatolíci pripomínajú 2. apríla, bol vyhľadávaným askétom a duchovným otcom 9. storočia. Pôsobil v monastieri neďaleko Konštantínopolu, odkiaľ prenikala do sveta jeho povesť autenticky pokorného života naplneného modlitbou a pôstom. Známym sa stal aj pre obranu správneho uctievania svätých ikon počas vtedajšej obrazoboreckej krízy.
Horlivosť pre mníšsky život prejavil Titus už v mladosti, čo ho priviedlo ku včasnému rozhodnutiu zasvätiť sa Bohu úplne. Stotožnil sa s výrokom Ježiša Krista, ktorý povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo.“ (Jn 4,34)
Nečudo, že zanedlho sa stal vzorom cnosti pre mnohých mníchov, ktorí ho obdivovali pre jeho hlbokú oddanosť Bohu. Aj preto si ho vybrali za svojho duchovného otca. Jeho život a pôsobenie boli skutočným požehnaním pre mnohých, ktorí sa k nemu obracali s prosbou o pomoc a duchovné vedenie, nezriedka sprevádzané zázračnými činmi, čo viacerí interpretovali ako odmenu za jeho čisté a Bohu verné srdce.
Titus pokojne usnul v Pánovi vo vysokom veku.
Veriaci sa naňho obracajú aj týmito modlitbami:
Tropáre:
Pánovi zasvätený od detstva / žil si vo svete ako anjel; / dostal si od Boha milosť robiť zázraky; / bol si sprievodcom mníchov a múdrym správcom, ó, Titus. / Vrúcne sa modli ku Kristovi, nášmu Bohu, za svet.
Opustil si vravu života; / svoj život si prežil v pokoji, ó, múdry. / Prešiel si k Bohu, / ctihodný zázračný pracovník, Titus, náš otec.
Kondák:
Očistil si sa modlitbou a zdržanlivosťou. / Žiaril si milosťou a cnosťou. / Radosť vypros aj nám, ktorí spievame: / Raduj sa, Titus, / ozdoba otcov!
