Svätý Marcel, ktorému patrí v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi 30. október, pochádzal pravdepodobne z mestečka Arzas v Galícii (dnes severozápadné Španielsko) a slúžil ako stotník v rímskej armáde.
V roku 298 cisár Maximián Herkulus (286 – 305) nariadil na počesť svojich narodenín rozsiahle oslavy, ktoré zahŕňali aj obety pohanským bohom. Stotník Marcel však v týchto obradoch rozpoznal priamy rozpor so svojou kresťanskou vierou.
Ako symbol odmietavého postoja odopol svoj vojenský opasok, odložil zbrane i odznak hodnosti. Týmto činom verejne deklaroval vieru v Krista a vzdor voči požiadavkám cisárskeho kultu.
Jeho prejav nezostal bez následkov. Marcela zatkli a predviedli pred miestneho sudcu Fortunáta, ktorý sa snažil jeho postoj zmeniť. Po neúspešných pokusoch poslal Marcela k vyššiemu rímskemu úradníkovi Auréliovi Agricolanovi do mesta Tingis (dnes Tanger v severnom Maroku), aby vyniesol definitívny rozsudok.
Marcel bol na Auréliov príkaz odsúdený na smrť a sťatý mečom 29. októbra 298. Legenda spomína aj úradníka Cassiana, ktorý mal zaznamenať súdny proces, ale po vypočutí rozsudku to odmietol urobiť. Za vzdorovitú reakciu ho potrestali a zomrel tiež ako mučeník.
Koncom 15. storočia za kráľa Ferdinanda II. Aragónskeho preniesli relikvie svätého Marcela z Tangeru do španielskeho mesta León, ktorého je patrónom, a uložili ich v kaplnke niekdajšieho kláštorného Kostola San Marcelo, ktorý stojí na rovnomennom námestí.
