Lebo každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obety. Preto aj on musel mať niečo, čo by obetoval. Keby bol teda na zemi, ani by nebol kňazom, pretože sú tu takí, čo prinášajú dary podľa zákona. No oni slúžia obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti, ako bolo nariadené Mojžišovi, keď mal zhotoviť stánok: „Hľaď,“ povedal mu, „aby si všetko urobil podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu.“ Teraz však dostal o toľko vznešenejšiu službu, o koľko je lepšia zmluva, ktorej je prostredníkom, lebo sa zakladá na lepších prisľúbeniach. (Hebr 8,3-6)
V dôsledku silnej konkurencieschopnosti na trhu sú dnes služby poskytované na vysokej úrovni. Aj napriek tomu sme už neraz zažili to sklamanie, keď namiesto niečoho pekného, dobrého a kvalitného sa nám dostalo niečo takpovediac odfláknuté.
Mohlo to byť zle pripravené jedlo v podniku, nepekne ušité šaty, babrácky vymaľovaný byt či oneskorene dodaná objednávka. Pri vypisovaní hanlivej recenzie alebo rovno podávaní reklamácie nám okrem iného pravdepodobne napadla aj otázka: „Ako to ten naslovovzatý odborník mohol tak pokaziť?“
Ten, ktorý za vykonanie danej služby zodpovedal, možno skutočne mal dostatok oprávnených dôvodov, prečo mu to práve vtedy nevyšlo. Je tu však aj možnosť, že chabý výkon bol bežným modus operandi dotyčného a my sme jednoducho nemali šťastie.
Dnešný svet prísne hodnotí aj službu kresťana. Veď predsa kresťan je ten odborník na lásku, a nie na lásku vzájomnú ideálnu, ktorá berie rovnako ako dáva, ale na lásku iracionálnu, ktorá sa stretáva s nepochopením a odoláva odmietnutiu.
Kresťan má byť dobrý, čestný, spravodlivý, milosrdný, pomáhajúci, odpúšťajúci a predovšetkým milujúci. Vždy. V opačnom prípade v službe zlyháva na štýl onoho opísaného nekvalitného odborníka. V tom horšom prípade dotknutá osoba s kresťanom už nikdy neprehovorí. Pre istotu mu ani nikdy neodpustí.
V tom lepšom prípade ho označí nálepkou „farizej“ s víťazoslávnym vyhlásením: „Vodu káže, víno pije!“ Či dôjde k jednému alebo druhému, okolie kresťana nič nepochopilo. Nepochopilo veľkosť, inými slovami (aj) náročnosť a z toho vyplývajúcu vznešenosť služby Bohu.
Kresťan ako človek ešte prítomný tu na zemi zďaleka nie je človek dokonalý. Avšak čo je dôležité, tejto svojej nedokonalosti si je dobre vedomý. Čo je ešte dôležitejšie, napriek zlyhaniam v službe láske, ktoré sú bolestivé nielen pre jeho okolie, ale aj pre neho samého, má vôľu dennodenne zlepšovať úroveň svojej služby. A čo je najdôležitejšie, je rozhodnutý vytrvať na ceste za pretavením svojej pozemskej nedokonalosti v nebeskú svätosť.
Ako píše svätý apoštol Pavol, dokonalým služobníkom a prostredníkom Novej zmluvy a zároveň najvyšším veľkňazom lásky a obety je Ježiš Kristus. Ako kresťan som pozvaný nasledovať tento vzor a žiť svoje veľkňazstvo najlepšie, ako viem, tam, kde som k nemu povolaný.
„Byť veľkňazom“ na prvé počutie znie ako privilégium s prísľubom komfortu a uznania. Ale sami dobre vieme, že byť veľkňazom kresťanom vo svojej rodine, na svojom pracovisku a v iných spoločenstvách je v skutočnosti náročná misia!
Kvalitu našej služby láske dennodenne preverujú tie najrôznejšie situácie. Dcéra trucovito odmieta ísť so mnou na nedeľňajšiu svätú liturgiu. Scéna s hurónskym plačom sa neodohrá zavčas rána, ale vo dverách bytu, päť minút pred odchodom na trolejbus.
Pani v obchode alebo na pošte dnes priam srší „dobrou náladou“. Hádajte, kto je ten, čo jej práve prišiel do trefy? Alebo poznáte tú situáciu, keď vaše vysvetlenie si nadriadený vypočuje až po tom, čo na vás neoprávnene vyleje svoj hnev?
Aby sme v takýchto a omnoho náročnejších momentoch zostali verní službe láske a boli schopní na všetkých možných úrovniach dávať, nevyhnutne odniekiaľ musíme aj čerpať. Lebo ako by vyzerala a aké ovocie by priniesla práca vysileného služobníka?
Preto prichádzame do chrámu alebo berieme do rúk Sväté písmo, rozjímame doma pred ikonou alebo v prírode žasneme nad krásou Božieho stvorenia. Stíšime sa a počúvame. Vtedy sa zhovárame s Bohom.
Aj keď mu možno práve nerozumieme, On k nám prehovára a my čerpáme. Vtedy prehlbujeme svoje veľkňazstvo a naberáme sily nie na službu „obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti“, ale nebeskej skutočnosti samotnej, ktorá prostredníctvom Božieho Syna dáva svojim dobrým služobníkom tie najlepšie prisľúbenia.
Naše okolie možno nie je spokojné s našou službou oprávnene, pretože sme služobník flákač, ten nekvalitný odborník. Možno práve teraz sme ten vysilený služobník, ktorý keď načerpá z Prameňa, bude svoju službu naďalej robiť skvele.
A možno svoju kresťanskú službu robíme aj celkom dobre, ale naše okolie jej nerozumie, pretože jej rozumieť nechce. Či už je to tak alebo onak, k svätosti nevedie iná cesta než cesta služby láske.
Drahý čitateľ, tak tebe, ako aj sebe prajem na tej ceste veľa síl a odvahy, ale predovšetkým: „Nikdy to nevzdaj!“
