Počuť, že sme krajinou bez vízie. Nechcem, aby sa to zvrhlo na politizovanie, toho je všade dosť, no pravdou je, že lepšie zajtrajšky už nesľubuje nikto. Neúprosný chlad logických záverov vyústi vždy do negatívneho výsledku.
V logike nie je nádej. Ľudia však potrebujú nádej. Potrebujú počuť, že všetko dopadne dobre. S nádejou, paradoxne, pracuje málokto. Akoby bola na hanbu.
Svedkovia prenasledovanej cirkvi hovorili, že nádej nikdy neumiera. Dreli ako kone, nevzdávali sa.
Ľudia v ťažkej situácií vytvorili ustálené spojenie: „Nádej zomiera posledná.“ Preto to nevzdali do poslednej chvíle.
Nihilisti dneška dodávajú: „Nádej zomiera posledná, to áno! Ale, vážení… Zomiera!“
Čo sa dá robiť, ak práve takto hľadíme na život, na svet a na budúcnosť? Má tu ešte niekto nejakú víziu, nejaký koncept?
V rímskokatolíckych chrámoch na celom svete dnes zaznievajú aj slová proroka Izaiáša. Slová, ktoré tnú do živého. Slová, ktoré sú dokonalou víziou dobre fungujúcej spoločnosti a dobre spravovanej krajiny.
Izaiáš bol muž vznešeného pôvodu. Bol zorientovaný v tom, ako je spoločnosť rozvrstvená a rozdelená. Mohol mať všetko „na háku“ a mohol mať „svätý pokoj“. Ale on mal zmysel pre Božie veci, i dokonca aj pre ľudské, preto si dosť skomplikoval život…
Už počujem námietky pochybovačov: „Izaiáš ti je sympatický! Toho by sme už len mali počúvať… Z toho si brať príklad! Nevieš, ako skončil? Izaiáša rozrezali pílou! Tak štval vládcov, ktorí nemali víziu!“
Čo bolo na jeho koncepte škandalózne? Veď čítajme:
Ak odstrániš zo svojho stredu utláčanie a prestaneš ukazovať prstom a hovoriť bezbožne, ak dáš svoj chlieb hladnému a nasýtiš dušu ubitú, vtedy zažiari vo tmách tvoje svetlo a tvoja temnota bude ako poludnie.
Pán ťa bude neprestajne sprevádzať i na miestach vyprahnutých ťa nasýti a tvoje kosti upevní; a budeš ako polievaná záhrada a ako prameň, ktorého voda nevysychá. Tvoj národ znova postaví dávne rumoviská, stavať budeš na základoch dávnych pokolení a budú ťa volať opravovateľom ruín a obnoviteľom ulíc, aby sa v nich dalo bývať.
Je to jednoduché a geniálne! Ťažké v tom, že tento koncept zabíja sebectvo. Izaiáš bol frajer!
Dávať chlieb hladnému, byť solidárny, byť nesebecký. Nikoho neutláčať, neponižovať, neznevažovať! Pomáhať slabým a obnovovať, čo je zborené a rozpadnuté, čo je nefunkčné. To je vízia pre krajinu 21. storočia.
Je však otázne, či by „vladár“, ktorý by presadzoval Izaiášov koncept, nedopadol podobne ako prorok Izaiáš…
