Už niekoľko dní vyvoláva protichodné reakcie socha rodiacej Panny Márie u našich západných susedov v lineckom dóme. Pozornosť verejnosti sa na ňu sústredila najmä po tom, ako soche odrezal hlavu neznámy, no očividne pobúrený páchateľ. Socha zobrazujúca Božiu Matku ako rodiacu ženu bola predstavená vo štvrtok 27. júna v rámci viacdielneho cyklu podujatí DonnaStage k 100. výročiu lineckého Dómu nepoškvrneného počatia Panny Márie.
Autorku sochy Esther Straußovú tento vandalizmus znepokojil a vysvetlila si ho svojsky – „vysokou patriarchálnou náchylnosťou k používaniu násilia“. V rozhovore pre rakúsky der Standard tiež vyvodila spojitosť medzi skutkom a vysokou mierou vrážd žien v Rakúsku.
Pre sochárku je teraz dôležité, aby započatý diskurz pokračoval: „Socha bola zničená, a niečo sa tým odhalilo,“ hodnotila Straußová incident, ktorý vníma ako útok na svoju osobu. Autorka vysvetlila vytvorenie takejto sochy ako snahu o „vyplnenie prázdneho miesta v biblickej správe o narodení Ježiša Krista“.
Protiváha patriarchálneho umenia?
Martina Resch, teologička Katolíckej súkromnej univerzity v Linzi a jedna z iniciátoriek projektu, obhajovala projekt zo svojho uhla pohľadu: „Z teologického hľadiska je dielo silným vyznaním Božieho vtelenia. Dejiny spásy sa nezačínajú Ježišom, ale ohlasovaním a stávajú sa „názornými“ vo chvíli, keď sa rodí nový život. Väčšinu obrazov Panny Márie vytvorili muži, a preto často slúžili patriarchálnym záujmom,“ citovala teologičku vo svojom vyhlásení aj Linecká diecéza.
Zhrozený z incidentu je aj katedrálny kustód a biskupský vikár pre vzdelávanie, umenie a kultúru Johann Hintermaier: „Boli sme si vedomí, že touto inštaláciou vyvoláme aj diskusie. Ak sme tým zranili náboženské cítenie ľudí, je nám to ľúto, ale dôrazne odsudzujem tento násilný akt ničenia a odmietanie dialógu, ako aj útok na slobodu umenia.“ Kontroverzná socha zostane síce v lineckom dóme až 16. júla, ako bolo pôvodne naplánované, ale nebude možné si ju prezrieť.
Pobúrenie z druhej strany
Minimálne rovnaké pobúrenie však prichádza aj z inej strany vzhľadom na samotný výtvor rodiacej Bohorodičky. Na sporné umenie v katedrále rakúskej diecézy Linz reagovalo viacero osobností, ale aj skupiny veriacich.
K soche sa vyjadril aj emeritný prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Gerhard Ludwig Müller. Prelát pripomenul umelecké zobrazovanie ukrižovaného Krista. Hoci mu pred ukrižovaním strhli šaty, predsa sa nezobrazuje úplne nahý, aby sa „neživili sexuálne fantázie pozorovateľov“, ale aby sa pohľad sústredil na Ježišovo vykupiteľské dielo. Rovnaký princíp platí aj pre vyobrazovanie Ježišovho narodenia, ktoré už svätý Ignác Antiochijský († 117) zaradil medzi „hlasno volajúce tajomstvá, ktorá sa uskutočnili v jeho tichu“ (List Efezanom 19,1).
Kardinál Müller vo svojom stanovisku pripomenul, že cieľom sakrálneho umenia je odrážať nekonečnú krásu Boha v ľudských výtvoroch. Ak je však výsledkom umeleckého diela pohoršenie a polarizácia, stratilo zo zreteľa svoj cieľ.
Socha rodiacej Bohorodičky zmobilizovala tiež chorvátskych katolíkov žijúcich v Rakúsku, ktorí zorganizovali odprosujúcu modlitebnú akciu priamo v lineckom dóme. Prostredníctvom sociálnych sietí vyzvali na spoločný trojdňový pôst a modlitbu na odčinenie tejto blasfémie.
Rozporuplnosť znázornenia rodiacej Bohorodičky umocňuje aj skutočnosť, že ho viaceré rakúske sekulárne média propagujú. Na strane druhej sochu v lineckom dóme takmer žiadne médium nezobrazilo v celku a z frontálneho pohľadu. Lenže práve tohto pohľadu návštevníci Dómu nepoškvrneného počatia Panny Márie v Linzi ušetrení neboli.
V takejto situácii pripadá vhodné pripomenúť usmernenie liturgickej konštitúcie Druhého vatikánskeho koncilu Sacrosanctum Concilium, ktorá v bode 122 hovorí, že Cirkev vždy oprávnene posudzovala, „ktoré umelecké diela sú v súlade s vierou, nábožnosťou a zákonmi posvätnej Tradície, a preto sa pokladajú za vhodné na posvätnú službu“.
Na mieste je preto otázka: Poškvrnila socha rodiacej Bohorodičky Katedrálu nepoškvrneného počatia Panny Márie v Linzi?
