Richard sa narodil v roku 1197 v šľachtickej rodine neďaleko mesta Wyche (dnes Droitwich v anglickom grófstve Worcestershire) ako druhý syn Richarda Backedina a Alice de Wyche. Po smrti otca mu starší brat ponúkol dedičstvo, ktorá však bolo spojené so značnými dlhmi. Richard prevzal správu majetku a s veľkým úsilím ho obnovil a oddlžil.
Na prianie príbuzných sa mal oženiť s bohatou nevestou. Keď jeho brata preto ovládla závisť, Richard mu pokojne vrátil majetok a ponúkol aj nevestu v duchu slov evanjelia: „Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť.“ (Mt 5,40)
Odišiel študovať kánonické právo do Oxfordu, kde on a jeho dvaja spoločníci žili v takej chudobe, že mali jediný plášť, v ktorom striedavo chodili na prednášky. Richard bol úspešným študentom; medzi jeho učiteľmi bol aj matematik, dialektik a teológ Edmund Rich (Edmund z Abigdonu), neskorší arcibiskup z Canterbury, s ktorým nadviazal priateľstvo na celý život. Po ďalších štúdiách v Bologni a po získaní doktorátu sa Richard v roku 1235 stal kancelárom Oxfordskej univerzity.
Neskôr prijal ponuku stať sa tajomníkom svojho bývalého profesora Edmunda z Abingdonu, toho času už arcibiskupa z Canterbury (1233 – 1240), a podporoval ho v pozícii proti kráľovi Henrichovi III. (1216 – 1272), ktorý neobsadzoval uprázdnené biskupské stolce, lebo v takom prípade príjmy z nich išli korune. Ako porazená strana sporu sprevádzal potom svojho učiteľa a priateľa aj do exilu vo Francúzsku.
Po jeho smrti Richard študoval teológiu u dominikánov v Orléanse, v roku 1243 bol vysvätený za kňaza a vrátil sa do Anglicka. Rok nato ho biskupi na synode sufragánov arcibiskupa z Canterbury zvolili za biskupa Chichesteru, keď predtým odvolali biskupa, ktorého vymenoval kráľ Henrich. Kráľ však s rozhodnutím synody nesúhlasil, a tak Richard musel obhajovať svoju záležitosť u pápeža Inocenta IV. (1243 – 1254). Ten ho v roku 1245 v Lyone osobne vysvätil za biskupa a poslal späť do Anglicka. Trvalo však takmer dva roky, kým mu kráľ – na pápežovu hrozbu exkomunikácie – dovolil prevziať úrad. Dovtedy Richard spravoval svoju diecézu z „mobilného úradu“, závislý od dobročinnosti svojho duchovenstva, čo ho vďaka skromnému životnému štýlu zblížilo s obyčajnými ľuďmi.
V Chichesteri sa mohol usídliť až v roku 1247. Naďalej si však ponechal svoj strohý životný štýl, keď väčšinu príjmu rozdával ako almužnu a pôsobil skôr v pastorácii; slovami pápeža Františka by sme mohli povedať, že páchol po ovciach. Vypracoval veľké množstvo stanov, ktoré podrobne upravovali život kléru, slávenie bohoslužieb, vysluhovanie sviatostí a privilégiá Cirkvi.
Aby zlepšil údržbu katedrály, zaviedol biskup Richard každoročnú zbierku vo farnostiach diecézy na Veľkú noc alebo na Svätodušné sviatky. Podporoval žobravé rády, najmä dominikánov. V poslednom období svojho života sa na pápežov pokyn angažoval za križiacku výpravu.
Zomrel 3. apríla 1253 v Doveri, kde bol posvätiť kaplnku zasvätenú jeho svätému priateľovi Edmundovi z Abigdonu. Jeho telo previezli späť do Chichesteru a pochovali v tamojšej katedrále. Richardov hrob bol obľúbeným pútnickým miestom až do zničenia v roku 1538 šľachticmi zo Sussexu na príkaz anglického kráľa Henricha VIII. (1509 – 1547).
Slávnostne ho kanonizoval pápež Urban IV. (1261 – 1264) vo františkánskom kostole vo italskom Viterbe v roku 1262.
Zachovala sa modlitba svätého biskupa Richarda, ktorá môže poslúžiť ako vhodná inšpirácia aj dnes:Ďakujem ti, môj Pane Ježišu Kriste, za všetky dobrodenia, ktoré si mi dal, za všetky bolesti a urážky, ktoré si pre mňa znášal. Ó, najmilosrdnejší Vykupiteľ, priateľ a brat, daj, nech ťa jasnejšie poznám, nech ťa ľúbim vrúcnejšie a deň čo deň nech ťa nasledujem.
