25. apríl sa v kalendári Rímskokatolíckej i Gréckokatolíckej cirkvi spája s menom evanjelistu svätého Marka. Na ikonách ho poznáme podľa okrídleného leva, znaku odvahy a moci evanjelia, ktoré napísal. O jeho postave hovorí okrem Biblie aj Tradícia a archeologické stopy v Egypte.
Podľa Tradície bol Marek žiakom apoštola Petra, ktorého kázne si zapisoval, z čoho potom vzniklo Evanjelium podľa Marka. Jeho matka Mária mala dom v Jeruzaleme, kde sa schádzali prví kresťania. Podľa podania práve tam sa zjavoval Zmŕtvychvstalý a tam došlo na Turíce aj k zostúpeniu Svätého Ducha.
Podľa Euzébia z Cézarey Marek sprevádzal Petra až do Ríma a práve tu sa pod vplyvom jeho svedectiev pustil do písania evanjelia. Potom ho apoštoli poslali do Egypta, kde založil kresťanskú obec v Alexandrii. Stal sa prvým biskupom tohto veľkého mesta a neskôr tu podľa podania podstúpil aj martýrium, keď pre ohlasovanie Krista ho miestni pohania vláčili ulicami Alexandrie s povrazom okolo krku. V 9. storočí preniesli jeho pozostatky benátski kupci do Talianska, kde mu postavili Chrám svätého Marka (San Marco) v srdci Benátok.
Evanjelium podľa Marka je najkratšie zo všetkých štyroch a pravdepodobne aj najstaršie. Neobsahuje správy o Ježišovom detstve ani rozšírené rozprávanie o udalostiach po jeho zmŕtvychvstaní. Marek stavia Ježiša do centra ako Božieho Syna, ktorého identita sa naplno ukazuje až na kríži. Jeho evanjelium je dynamické, plné výrazov „hneď“ a „okamžite“, s dôrazom na Ježišove činy a zázraky. Niektorí odborníci hovoria, že Marek písal pre kresťanov pochádzajúcich prevažne z oblastí mimo Palestíny: vysvetľuje totiž židovské zvyky a miestopis, akoby jeho čitatelia nepoznali tamojší kontext.
Nie všetci vedci dnes súhlasia s tým, že evanjelium napísal skutočný Marek. Text je anonymný bez uvedenia autora. Niektorí sa domnievajú, že išlo o iného Marka alebo o kresťana z helenistického prostredia. Napriek týmto polemikám ostáva Marek evanjelistom, ktorý nám priblížil Ježiša cez Petrov pohľad a ukázal jeho božskú moc v jednoduchých slovách.
Ku svätému Markovi ako zakladateľovi alexandrijskej cirkvi, jednej z najstarších kresťanských komunít vôbec, sa dnešná Koptská katolícka cirkev hlási ako k svojmu prvému patriarchovi. Liturgické tradície v Egypte sa dodnes odvolávajú na svätého Marka, hovoriac, že zostavil niektoré časti liturgie.
Evanjelista Marek je patrónom Benátok, právnikov, notárov, pisárov, sklárskych majstrov, ale aj kresťanov v Egypte. Jeho zobrazovanie v podobe okrídleného leva vychádza zo starokresťanskej tradície, ktorá každému zo štyroch evanjelistov prisúdila symbol z Knihy proroka Ezechiela a Knihy zjavenia. Leví hlas Marka je hlas volajúceho na púšti a otvára jeho evanjelium. Lev je zároveň symbolom zmŕtvychvstania. Tak ako lev podľa legendy nespí so zatvorenými očami, tak ani Kristus v hrobe neumiera naveky.
V našej vlasti sa so sviatkom svätého Marka spájali poľnohospodárske tradície. Na jeho deň sa konali procesie do polí a svätilo sa mladé obilie (oziminy). Ľudia prosili o požehnanie úrody, zdravie dobytka a pokoj v prírode. Niekde sa svätý Marek uctieval aj ako ochranca pred búrkami a divou zverou.
Na Slovensku ju mu zasvätený len gréckokatolícky Chrám svätého apoštola a evanjelistu Marka v Porube pod Vihorlatom.
Svätý evanjelista Marek nie je len autor dávneho textu. Je to muž, ktorý zlyhal, no vrátil sa. Odišiel z misie, spôsobil rozpor medzi Pavlom a Barnabášom, ale neskôr sa stal Pavlovým „užitočným spolupracovníkom“. Je to človek, ktorý načúval, písal, slúžil, cestoval, zakladal cirkev a položil svoj život za evanjelium.
Gréckokatolícki veriaci sa naňho aj dnes obracajú modlitbou tropára:
Svätý evanjelista Marek, – učeník apoštola Petra, – keď si sa stal Kristovým apoštolom, – zažiaril si ako slnko národom. – Pre Alexandriu si bol dobrodením. – Pre Egypt si sa stal oslobodením od pohanstva. – Hlásaním Kristovej blahozvesti si svietil ako maják celej Cirkvi. – Preto tvoju pamiatku dnes slávnostne oslavujeme. – Pros Krista, ktorého si dôstojne hlásal, – aby nám odpustil všetky naše hriechy.