Dnes oslavujeme v cirkevnom kalendári sviatok svätej Kataríny Sienskej. Z viacerých hľadísk je to pozoruhodná osoba. Nevzdelané dievča, dcéra garbiara (24. z 25 detí), ktorá zomrela ako 33-ročná. Cirkev ju vyhlásila za svätú, nosí titul Učiteľka Cirkvi a spolupatrónka Európy.
Čím si zaslúžila takú pozornosť? Roky 14. storočia, v ktorých žila, boli veľmi pohnuté, neisté, neprehľadné. V Európe zúrili epidémie, zmietali ňou spoločenské i politické rozbroje. Ani v Cirkvi to nebolo ružové. Pápež odišiel z Ríma do Avignonu. Trochu mi to pripomína dnešné časy.
Mladá Katarína – nazývajú ju tiež ženou veľkých túžob – hľadala Pravdu. Pravdu o sebe – Kto vlastne som? A tiež pravdu o Bohu – Kto je on?
Napísala veľké množstva listov. Písala pápežovi, svetským hodnostárom, pripomínala im lásku voči blížnym a milosrdenstvo, vyzývala ich plniť to, k čomu sú zaviazaní svojím postavením: starať sa o núdznych a chudobných. Sama navštevovala chudobince, sirotince a chudobné štvrte, aby pomáhala.
Centrom jej teológie bola fascinácia Bohom a jeho láskou voči človekovi. Boh nepotreboval nikoho – sám si stačí –, ale stvoril človeka, aby mal účasť na jeho láske. Aby ho mohol milovať! Človek sám v sebe a mimo Boha totiž nenájde odpovede na to, kým je a kam smeruje, aký je zmysel jeho existencie.
Toľko o Kataríne.
Počas Veľkonočného obdobia nám Cirkev v liturgických textoch – hlavne v listoch svätého apoštola Jána – ponúka bohatstvo učenia o Bohu Láske.
Nechať sa premôcť Božou láskou, usvedčiť láskou, nechať sa milovať Láskou, milovať sa navzájom… o tom hovorí evanjelium – radostná zvesť, spása.
Nechať sa premôcť Láskou! Uvidieť a uznať svoju biedu, neschopnosť, ale i riešenie.
To nech nás všetkých ženie vpred, teba i mňa. Nechať sa milovať, premieňať, uschopniť milovať iných a tak oslavovať Boha i slúžiť svetu.
Svetu, ktorý tak zúfalo potrebuje zachrániť – Láskou!
