Veľká noc je za nami. Účasť na bohoslužbách poklesla, sviatočné šaty visia späť v skrini, čokoládové vajíčka sú zjedené a rodinné návštevy rozptýlené. Čo urobiť s radosťou zo Vzkriesenia teraz, keď sa život vrátil do svojho zabehnutého tempa?
Príbeh Ježišovho vzkriesenia nie je záverečný diel evanjelií, po ktorom si oddýchneme a pokračujeme vo svojich starých šľapajach. Ježiš nevstal z mŕtvych preto, aby sme raz do roka zvolali: „Kristus vstal z mŕtvych!“ a potom si dali koláč. Jeho víťazstvo nad smrťou je výzva. A zároveň prisľúbenie v istote: Nie sme sami. Smrť nemá posledné slovo. Láska vyhrala. On žije! Je to ponuka žiť každý deň s ním, v bežnosti, ktorá nie je o nič menej dôležitejšia než sviatky.
Ako žiť Vzkriesenie, keď sa život tvári tak všedne?
Kristovo vzkriesenie sa môže prejaviť aj v malých gestách: Keď sa rozhodneme nereagovať podráždene na nevhodnú poznámku. Keď namiesto výčitiek podáme pohár vody. Keď namiesto sťažovania sa spýtame, ako sa ten druhý má. Alebo keď sa poďakujeme za drobnosti, ktoré v ten deň prišli.
Mám rada rozprávanie o emauzských učeníkoch. Aj oni boli smutní, sklamaní, unavení, presýtení správami a neistotou. A Ježiš ich dobehol. Nepoznali ho hneď, lebo prišiel celkom obyčajne, ako spolupútnik. Počúval ich, rozprával sa s nimi. A až pri lámaní chleba im došlo, kto pri nich sedí. A vrátili späť nadšení, plní svetla.
Koľkokrát sme zažili takéto malé Emauzy? V pohľade, cez slovo priateľa, v nečakanej láskavosti, v objatí, ktoré netreba vysvetľovať. Kristus vstupuje do nášho života ako pútnik. Je na nás, či ho spoznáme. A či sa – ako emauzskí učeníci – vrátime do Jeruzalema a povieme to ostatným cez naše slová, činy, postoje. Ako odpúšťame, ako sa delíme, ako sa modlíme, ako slúžime, ako sa pozeráme na druhých.
Vzkriesenie sa nemusí kričať. Stačí ho žiť. Chutí ako chlieb, o ktorý sa podelíme. Znie ako odpustenie tam, kde sa čaká výčitka. Žiari v pohľade, ktorý neodsúdi. Je to nový spôsob, ako sa pozerať na seba, na druhých, na svet.
Kristus vstal z mŕtvych. Aleluja. Nielen na jednu nedeľu v roku. Ale na každý deň, ktorý sa začína budíkom, pokračuje nahromadenými úlohami a končí sa vďačným večerným stíšením. Nech je naša Veľká noc dlhšia než len jedno nedeľné ráno.
