Súčasťou kresťanstva je i takzvané charizmatické hnutie. Moderné charizmatické hnutie ide naprieč denomináciami. Funguje u bratov protestantov, odozvu nachádza aj u katolíkov, jedine pravoslávie si drží decentný odstup a spolieha sa na osvedčené asketické a mystické duchovné cesty.
Znovuzrodenie charizmatickej cesty začiatkom 20. storočia patrí americkým baptistom. Áno, každý túži po zázraku, no azda najväčším zázrakom tohto hnutia bolo, že na niektorých miestach začali pôsobiť nesegregované cirkevné zbory, čiže černosi a belosi sa modlili vedľa seba dávno pred tým, než zastrelili Martina Luthera Kinga.
Charizmatické hnutie býva však aj terčom kritiky, že odvádza od Boha a upriamuje pozornosť človeka na nepodstatné „nevysvetliteľné javy“. Tiež niektorí ľudia, ktorí opúšťajú charizmatické spoločenstvá, hovoria o nátlaku, o snahe po senzácii, o sklone za každú cenu zažívať zázraky a nevysvetliteľné veci.
No viera nemôže stáť na senzáciách. Len si spomeňte, ako chcel Herodes vidieť Ježiša urobiť zázrak. Ježiš ho úplne odignoroval. Táto túžba po cirkusovom čísle Herodesa a Piláta dokonca spriatelila. Evanjelista Lukáš totiž uvádza, že dovtedy žili v nepriateľstve.
Na čo je teda charizmatické hnutie dobré? A aké je správne využívanie darov Ducha Svätého?
Pomerne uspokojivú odpoveď možno nájsť v texte Raniera Cantalamessa Mária, prvá charizmatička v Cirkvi. Je to paradox, pretože Pannu Máriu vnímame celkom inak.
Cantalamessa píše: „Mária je po Ježišovi najväčšou charizmatičkou v dejinách spásy. Nie v tom zmysle, že mala najviac chariziem. Naopak. Navonok vyzerá, že je chudobná na charizmy. Koľko zázrakov Panna Mária urobila?
O apoštoloch sa hovorí, že už len ich tieň uzdravoval chorých. V súvislosti s Máriou nemáme zaznamenaný žiaden zázrak, ktorý by sa bol udial počas jej života. Žiadna divotvorná a okázalá činnosť.“
Napriek tomu je charizmatičkou, pretože v nej Duch Svätý uskutočnil najväčší zo všetkých svojich divov. Z Panny Márie nevzišlo nejaké múdre slovo, nemala vladárske vlohy, nehovorila jazykmi, nemala videnia ani nejaké zvláštne sny. Dokázala však iné: vynosila Mesiáša.
Občas býva Panna Mária označovaná za prorokyňu. Tu však Cantalamessa namieta, že tento záver nie je správny. Proroci boli síce zasiahnutí Duchom Svätým, no z Božieho slova vzniklo iba ďalšie slovo či skutok. Jedine z Panny Márie vznikol zo Slova Život – A Slovo sa telom stalo… Toto proroci nedokázali. Kým proroci hovorili v mene Boha, Panna Mária v Božom mene nerozpráva, takmer stále mlčí…
Panna Mária sa stáva príbytkom Ducha Svätého. To z nej robí osobnosť s jedinečným poslaním.
