Gréckokatolícka cirkev si 14. marca pripomína zakladateľa západného mníšstva svätého Benedikta z Nursie.
Narodil sa 2. marca 480 v Nursii (dnešná Norcia) v umbrijských horách v strednom Taliansku ako dvojča. (Jeho sestra Školastika, ktorú Cirkev uctieva ako svätú, má svoj sviatok 10. februára.) Matka Abundancia zomrela pri pôrode, a tak sa o dvojčatá starala pestúnka Cyrila pod dohľadom ich otca Eutropia, ktorý pochádzal zo slávneho rímskeho rodu Anicia.
Vďaka nadpriemerným rozumovým schopnostiam a vznešenému pôvodu Benedikta poslali na vyššie štúdiá do Ríma. Hoci so vzdelávaním bol spokojný, morálka rímskych študentov ho sklamala, a tak štúdiá nedokončil. Ako sedemnásťročný opustil aj otcovský dom i majetok a prešiel postupne do dedinky Subiaco v Sabínskych horách, kde sa pripojil k skupine askétov.
Čoskoro sa však uchýlil do jaskyne pri rieke Aniene, kde začal žiť prísnym pustovníckym životom. Tu čelil mnohým pokušeniam, ktoré ho viedli k radikálnym formám sebadisciplíny. Už vtedy mal aj mimoriadne zážitky a zázračné schopnosti. Takto v samote žil tri roky až do Veľkej noci v roku 500, keď ho objavil mních, ktorý mu priniesol habit a občas aj jedlo. Správy o jeho živote sa šírili a lákali ďalších návštevníkov vrátane pastierov.
Po smrti predstaveného v neďalekej mníšskej komunite pri Vicovare prišli mnísi za Benediktom s prosbou, aby sa stal ich predstaveným. On po dlhšom váhaní súhlasil, ale jeho prísne pravidlá mnísi neprijali, ba dokonca sa ho niektorý z nich pokúsil otráviť. Pri požehnaní pohára vína však otrávený pohár praskol.
Po tomto incidente Benedikt komunitu opustil a pokračoval v živote pustovníka. Avšak keď ho vyhľadali mladí ľudia, čo túžili žiť podľa jeho príkladu, prijal ich. V Sabínskych horách za vyše dve desaťročia založil kláštor San Clemente a ďalších dvanásť spoločenstiev po dvanástich mníchoch, ktoré podliehali jeho vedeniu.
Benediktove aktivity vyvolali aj žiarlivé nepriateľstvo jedného kňaza, ktorý sa snažil zničiť jeho dielo. Preto po pokuse zabiť ho otráveným chlebom sa Benedikt so svojimi mníchmi presunul na juhovýchod a vybral si miesto s troskami Jupiterovho chrámu nad mestom Cassino. Tam medzi rokmi 529 – 532 vybudoval kláštor Montecassino, ktorý sa stal kolískou benediktínskeho mníšstva a strediskom kresťanskej kultúry a živej viery.
Benedikt na základe svojich skúseností napísal prísne benediktínske pravidlá Regula monachorum, ktoré sa stali základom mníšskeho rehoľného života pre všetky benediktínske kláštory na Západe. Benedikt v nich kládol dôraz na dôslednosť v službe Bohu, poslušnosť, pokoru, usilovnú prácu a rozjímavý život. Jeho heslo Ora et labora (Modli sa a pracuj) vyjadrovalo kombináciu duchovnej a fyzickej práce.
Po dokončení kláštora na Montecassine pomohol Benedikt svojej sestre Školastike zriadiť prvý kláštor benediktínok na úpätí tej istej hory. Dvojčatá sa pravidelne stretávali na duchovné rozhovory. Tri dni po poslednom z nich mal Benedikt videnie, ako duša Školastiky v podobe holubice stúpa do neba. Zomrel 21. marca 547 pri modlitbe pred oltárom. Pochovali ho vedľa jeho sestry.
Sviatok svätého Benedikta sa slávi od 8. storočia. Pápež Pius XII. ho nazval otcom Európy a pápež Pavol VI. ho v roku 1964 vyhlásil apoštolským listom Pacis nuntius (Posol pokoja) za patróna Európy. Tento titul potvrdil pápež Ján Pavol II. v apoštolskom liste Egregiae virtutis (Mužov vynikajúcich čností), kde ho uvádza ako spolupatróna Európy popri solúnskych bratoch svätých Cyrilovi a Metodovi.
Z benediktínskeho rádu vzišlo do 18. storočia 42 pápežov, 200 kardinálov a takmer 6 000 arcibiskupov a biskupov. Na Slovensku žijú nasledovníci svätého Benedikta v novopostavenom kláštore na okraji dediny Sampor neďaleko Zvolena.
