Pamätám si, že keď som bol dieťa, mal som problém s pôstom, pretože som nikdy naozaj nerozumel, prečo to robíme.
Teda aký má zmysel niečo nejesť? Veď vôľa sa dá predsa trénovať aj iným spôsobom ako vynechávaním chutných jedál. A ak nám Boh dal chuť, ktorá nás má navigovať k tomu, čo máme jesť, čomu by sme mali dôverovať pri výbere jedla viac ako našim chuťovým bunkám, ktoré určite lepšie rozumejú našim vlastným žalúdkom ako výživoví poradcovia?
V každom prípade bol pre mňa pôst niečím nepraktickým a nie celkom užitočným.
Dnes by som sa chcel podeliť o tri základné dôvody cirkevných otcov, prečo je pôst súčasťou nášho kresťanského života.
A keď si vybudujeme tento základ, chcel by som navrhnúť nový spôsob, ako sa pozerať na pôst. Konkrétne, chcel by som sa podeliť o to, prečo je pre náš duchovný život neoceniteľné zrieknuť sa sociálnych sietí. Začnime tým, ako je pôst všeobecne dobrý pre nás.
Prvý dôvod: Pôst pomáha posilňovať naše srdcia.
Väčšina pôstov, s ktorými sa stretneme, má za cieľ posilniť naše telá. Doprajú oddych nášmu tráviacemu systému alebo podporujú autofágiu.
Keď sa postíme, podľa rád cirkevných otcov je odporúčané vyhýbať sa živočíšnym produktom, ako je mäso a mliečne výrobky.
Vegánska strava má svoje zdravotné aj ekologické benefity, ale o to im asi nejde. Cirkevní otcovia nebroja proti klietkovému chovu ani masovým jatkám. Ich cieľom je reštartovať duchovné srdce: jadro toho, kým sme.
Pôst je spôsob, ako posilniť naše srdcia tým, že si odopierame veci, ktoré máme radi, veci, ktoré nám prinášajú potešenie, pre Pána.
Do istej miery sa tak učíme byť v pohode s nepohodlím.
Učíme sa, ako sa stať ľuďmi, ktorí nie sú zotročení každou túžbou a žiadostivosťou.
Učíme sa, ako netrpieť, keď vynecháme obed alebo večeru.
Učíme sa jednoducho povedať NIE.
Vyhýbanie sa mäsu v stredu alebo piatok nie je v konečnom dôsledku veľká vec.
Ale ako niekto, kto miluje jedlo a vážne ho pokúša šťavnatý cheeseburger so slaninou, môžem vám povedať, že pôst je náročný.
Ak dokážeme rozvinúť vnútornú silu tým, že si odoprieme dobré veci, ktoré máme radi, ako napríklad chutné jedlá, potom môžeme rozvinúť aj silu a disciplínu povedať NIE deštruktívnym túžbam a hriešnym pokušeniam, ktoré sa skrývajú v našich srdciach: ohováraniu za chrbtom niekoho, výbuchom hnevu, podliehaniu žiadostivosti či už s niekým, koho máme radi, alebo keď sme sami.
Druhý dôvod: Pôst nám pomáha uvedomiť si našu potrebu Boha.
Pôst neznamená len to, že jeme iný druh jedla.
Znamená aj to, že jeme menej.
Plné brucho nás môže pokúšať myslieť si, že máme všetko pod kontrolou.
Ale prázdne brucho zostruje našu pozornosť. Poukazuje na hlbší hlad: nie po jedle, ale po hlbšom vzťahu s Pánom. Napokon, „nielen z chleba žije človek…“. Je dôvod, prečo sa postíme počas období duchovnej prípravy: tento hlbší hlad po Bohu počas pôstnych období napĺňame intenzívnejšími bohoslužbami a súkromnou modlitbou.
Tretí dôvod: Pôst nám pomáha stáť spolu s ľuďmi, ktorí sú v núdzi.
Pôst sa netýka len modlitby, ale vždy bol spojený aj s filantropiou.
Keď míňame menej na jedlo (pretože jeme jednoduchšie a menej), máme viac prostriedkov, ktoré môžeme ponúknuť iným. Keď sa naučíme byť trochu hladní, byť v pohode s nepohodlím, nie je problém vynechať jedno jedlo, aby sa mohol najesť niekto iný. A tak aj prostredníctvom delenia sa o svoje jedlo dokážeme sa deliť aj o jednotu srdca. Cirkev strávila stáročia skúmaním pôstu a snahou pochopiť – prostredníctvom priamej skúsenosti –, ako náš vzťah k jedlu ovplyvňuje náš duchovný život.
Avšak je tu nová vec, s ktorou sme sa ako Cirkev ešte úplne nevyrovnali: sociálne siete. Všetci vieme, aké rozšírené sa stali sociálne siete. Naši rodičia, a dokonca niekedy aj naši starí rodičia majú pravdepodobne účet na Facebooku, a možno dokonca aj na Snapchate alebo Instagrame, sledujú Twitter alebo sieť X.
Avšak sú to tínedžeri, ktorí sú najviac zahľadení do svietiacich čiernych obdĺžnikov, chytení do online siete.
Podľa organizácie Pew Research Center viac ako 85 % tínedžerov má konto na sociálnych sieťach a používa ich každý deň a viac ako 95 % má smartfón.
To je obrovský nárast oproti desiatim rokom dozadu, keď iba asi polovica tínedžerov pravidelne používala sociálne siete a takmer nikto nemal smartfón. A podľa najnovšieho Národného prieskumu o užívaní drog a zdraví sa za to isté desaťročie stalo ešte niečo: Depresia sa zvýšila o 74 % medzi chlapcami tínedžermi a doslova sa zdvojnásobila u dievčat tínedžeriek. Niekto by povedal, že je to spoločenskou osvetou – totižto dnes už nie je hanba navštevovať psychiatra. Ale je to celkom tak? Nemôže byť tento nárast spojený aj so vzostupom sociálnych sietí? Táto hypotéza vedie ľudí k obavám, že naše online interakcie nám škodia, a to mentálne, emocionálne i duchovne.
Je to práve pôst od sociálnych sietí, ktorý dokáže posilniť naše srdcia.
Sociálne siete sú postavené tak, aby nás rozptyľovali a aby sme zabudli na skutočnosť a nikdy nestretli realitu.
A namiesto toho, aby nás dokázali prepájať, sú to práve sociálne siete, ktoré nás rozdelili viac ako kedykoľvek predtým.
