Obdobie Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých využívajú mnohí katolíci okrem návštevy cintorínov a modlitby za zosnulých aj na svätú spoveď, ktorá je spojená so získaním úplných odpustkov.
Možno si pritom neuvedomujeme možnosť, že by nás pritom mohol niekto počúvať. Kajúcnik totiž so spovedným tajomstvom ráta automaticky. Spovedné tajomstvo zaväzuje kňazov, aby zaobchádzali so súkromím kajúcnika s maximálnou vážnosťou. Z histórie Cirkvi poznáme kňazov, ktorý sa rozhodli radšej zomrieť ako porušiť spovedné tajomstvo.
Súčasné kánonické právo chráni spovedné tajomstvo prísnym predpisom: Ak ho kňaz poruší a prezradí akúkoľvek informáciu, ktorú počul v rámci spovede, je automaticky exkomunikovaný.
Čo ak niekto iný počuje vaše vyznanie hriechov počas svätej spovede? Aj v tomto prípade má daná osoba zakázané prezrádzať akékoľvek informácie. Je dokonca možné, že aj laický katolík môže byť exkomunikovaný za porušenie tajomstva, hoci je to spojené s procesom, teda nejde o automatickú exkomunikáciu ako v prípade kňazov.
Cirkev tiež v minulosti reagovala aj na prípady tajného nahrávania priebehu svätej spovede. Známy je dekrét z roku 1988, v ktorom Kongregácia (teraz Dikastérium) pre náuku viery stanovila, že každý, kto zaznamená alebo zverejní vyznanie osoby, je exkomunikovaný z Cirkvi automaticky.
A čo naše smartfóny? Už dlho je známe, že „inteligentní asistenti“ zabudovaní do takmer všetkých moderných telefónov neustále „počúvajú“, pokiaľ používateľ toto nastavenie výslovne nezakáže.
Množstvo aplikácií pre smartfóny si vyžaduje úplný prístup ku kamere, mikrofónu a polohe používateľa. Mohli by nás tieto aplikácie „špehovať“?
Po sérii podozrení a sťažností vydal ešte 2. júna 2016 Facebook vyhlásenie, že nepoužíva vstavaný mikrofón na „informovanie reklamných agentúr“ ani na „pozmenenie“ informácií, ktoré sa objavujú v spravodajskom kanáli, pričom uviedol, že „nie je pravda“, že „počúva konverzácie ľudí, aby ste im zobrazili prispôsobené reklamy“. Namiesto toho sa reklamy zobrazujú „na základe záujmov ľudí a iných profilových informácií, a nie na základe toho, čo používateľ hovorí nahlas“.
Otázka „počúvania“ cez smartfón sa znovu objavila koncom minulého roka, keď bolo oznámené, že CMG Local Solutions, dcérska spoločnosť americkej mediálnej skupiny Cox Media Group, sa otvorene chválila svojou schopnosťou počúvať cez mikrofóny inteligentných zariadení ľudí a „identifikovať kupujúcich na základe neformálnych rozhovorov v reálnom čase“ pri používaní umelej inteligencie.
Spoločnosť CMG na to rýchlo zareagovala a tvrdila, že nikdy nepočúvala žiadne súkromné rozhovory a nemala prístup k ničomu inému ako „agregovaným, anonymizovaným a šifrovaným údajom tretích strán používaným na zobrazovanie reklám“.
Pri prehliadaní online môžete nájsť niekoľko stránok, ktoré hovoria, že smartfóny skutočne počúvajú ľudí. Odhalenie CMG tiež pridáva k tejto otázke určitú ďalšiu neistotu.
Čo teda hovoria výskumy? David Choffnes, výkonný riaditeľ Inštitútu pre kybernetickú bezpečnosť a súkromie na Northeastern University v Bostone v USA, urobil v rokoch 2018 a 2020 štúdie, aby otestoval hypotézu, že naše telefóny nás neustále počúvajú. Choffnes a jeho kolegovia preskúmali viac ako 17 000 aplikácií.
Na základe týchto štúdií dospel k záveru, že väčšinou smartfóny naše súkromné rozhovory nepočúvajú. No zároveň referoval o prípadoch, keď sa konkrétna aplikácia aktivovala neočakávane bez vedomia používateľa, pretože „si myslela“, že bolo vyslovené budiace slovo. Choffnes sa na základe testov presvedčil, že inteligentné reproduktory zbierajú „väčšinu času len niekoľko sekúnd záznamu, ale niekedy išlo aj o desiatky sekúnd“.
Pokiaľ ide o otázku, či niekto bude počúvať tieto nahrávky, Choffnes povedal, že existujú prípady, keď boli súkromné rozhovory sprístupnené tretím stranám, ktoré ich počúvali za účelom zlepšenia presnosti hlasového asistenta pri rozpoznávaní reči.
„Takže existujú obavy, že skutoční ľudia počuli skutočné rozhovory.“ Zmluvne sa tieto konverzácie nesmú zdieľať ani preniknúť na verejnosť, čo však nezaručuje, že sa to neporušuje.
Okrem neudelenia súhlasu všetkým aplikáciám, ktoré oň žiadajú, je najistejšou cestou smartfón pred vstupom do spovednice či do kostola vypnúť, prípadne ho na tieto miesta nebrať.
Vzhľadom na možné narušenie posvätného priestoru spovednice vydala americká diecéza Lincoln tento rok svojim kňazom zákaz používať mobilné telefóny v spovednici. Okrem neprimeraného rozptýlenia v sakrálnom priestore je jedným z dôvodov obava o únik informácií zo spovedného fóra.
V ojedinelých prípadoch nie je vylúčené ani neúmyselné aktivovanie hovoru počas spovede. Nariadenie pripravujú aj ďalšie americké diecézy, a to aj napriek tomu, že kňazi využívajú smartfóny na modlitbu hodín, prípadne čítanie Svätého písma. Aj niektorí veriaci používajú smartfóny na to, aby si zapísali a počas spovede prečítali zoznam svojich hriechov.
V slovenských diecézach a eparchiách takýto celoplošný zákaz v platnosti ani v príprave zatiaľ nie je, no biskupi zväčša svojim kňazom odporúčajú, aby počas spovedania mobilné telefóny pri sebe nemali alebo ich aspoň vypli. Očividne je však spovednica ďalším priestorom, kde je zákaz používania smartfónov namieste.
V platnosti nateraz zostáva predpis kánonického práva, podľa ktorého „kto akýmkoľvek technickým prostriedkom zaznamenáva alebo zlomyseľne šíri prostredníctvom spoločenských oznamovacích prostriedkov veci, ktoré povedal spovedník alebo penitent počas sviatostnej spovede, skutočnej alebo simulovanej, má byť potrestaný podľa závažnosti deliktu, nevylučujúc prepustenie z klerického stavu, ak je to klerik“ (KKC, kánon 1386 § 3).
(acidigital, rač)
