Na prahu Svätého roka 2025 sa sedemdesiatosemročný doktor medicíny a prírodných vied Gosbert Weth vrátil na začiatok. Podujal sa preskúmať obraz, ktorý bol hlavným magnetom prvého Svätého roku. Ten vyhlásil pápež Bonifác VIII. v roku 1300. Cieľom zvedavých pútnikov vtedy neboli ani tak hroby svätých apoštolov Petra a Pavla, ako skôr vzácna Svätá tvár (Santo Volto), teda tenký závoj s odtlačkom tváre Ježiša Krista.
Ide o šatku, ktorú spomína evanjelista Ján v správe o Ježišovom zmŕtvychvstaní (porov. 20,7) spolu s jeho pohrebným rubášom, dnes známym ako Turínske plátno. V januári 1208 pápež Inocent III. po prvýkrát preniesol bosý Svätú tvár v krištáľovej monštrancii z Baziliky svätého Petra do neďalekej Nemocnice Santo Spirito v Sassii, čím sa relikvia predstavila verejnosti. Od roku 1620 je Svätá tvár uložená v kapucínskom kostole na kopci pri meste Manoppello na svahoch masívu Majella v regióne Abruzzo, kde ju v roku 2006 navštívil Benedikt XVI. ako prvý pápež po viac ako 400 rokoch.
Záhadná relikvia nenechala na pokoji ani Dr. Wetha, ktorý je presvedčený, že „obraz“ na posvätnom plátne nemôže mať technickú ani chemickú príčinu. Dr. Weth má za sebou plodnú akademickú kariéru. Ako vedúci lekár a šéf hormonálneho laboratória na univerzite v nemeckom Würzburgu uskutočnil prelomový vývoj v oblasti nádorových terapií a je držiteľom niekoľkých patentov i laureátom nemeckej Ceny vynálezcov. Dnes sa zaoberá výskumom nového využitia vodíka a ako lekár sa venuje beznádejným prípadom v Bad Kissingene.
Dr. Weth dostal povolenie a 26. septembra prišiel so špeciálnym meracím prístrojom z oblasti nukleárnej medicíny pre alfa, beta a gama lúče do Pápežskej baziliky Svätej Tváre v Manoppelle. Lekár z Bad Kissingenu dostal dohromady približne tri hodiny času na preskúmanie relikvie.
„Ako lekár uznávam,“ začal svoje zistenia, že „táto osoba musela podstúpiť ťažké mučenie. Hematómy sú jasne viditeľné ako na nose, tak aj v oblasti pravého líca. Na vyvolanie týchto hematómov sú potrebné intenzívne údery, ktoré sú pri lekárskych posudkoch vždy hodnotené ako vážnejšie poranenia.
Na obraze nie sú viditeľné žiadne stopy farby ani krvi. Obraz teda mohol vzniknúť až po smrti. Na nose (na ľavej strane) je výrazný hematóm, ktorý musel mať v čase vzniku obrazu 2 až 3 dni. Iné telesné tekutiny ako krv alebo pot nie sú na látke viditeľné. Táto látka mohla byť teda priložená len na osobu, ktorá už zomrela. V oblasti pravého líca je možné vidieť aj dvojitý hematóm. Bežne sú oči každého mŕtveho zatvorené, lenže muž na tomto portréte má oči otvorené dokorán. Tento obraz je nevysvetliteľným javom.“
V závere výsledkov analýzy Weth uviedol: „Celkovo vytvorenie obrazu Svätej tváre umožňuje len jedno vysvetlenie. Atómová zmena z dusíka (N14) na uhlík (C14) musela nastať pod vplyvom obrovského neutrónového žiarenia (svetelná energia). Svetelná energia prítomná v závoji je atómovým dôkazom premeny dusíka (N14) na uhlík (C14). Keďže uhlík má tmavú farbu, farba obrázka vyniká ako tmavá hmota v tkanine. To vysvetľuje aj striedanie farebných odtieňov. „Obraz“ nie je spôsobený aplikáciou farby, skôr nastalo nukleárne pôsobenie na vlákna nosného materiálu.“
Pripomeňme, že k podobnému záveru dospeli vedci aj pri skúmaní Turínskeho plátna. Pravá ikona (Vera eikon), ako sa závoj po stáročia nazýva, teda vyžaruje svetlo. Je to „ľudská tvár Boha“, o ktorej viackrát hovoril pápež Benedikt XVI. Je tiež zdrojom energie, nevysvetliteľne zapĺňajúcej aj interiér kostola, v ktorom sa Svätá tvár nachádza a kde sa lúče bežne namerať nedajú.
Tvrdenie, že Svätá tvár je zdrojom energie, nie je nové. Pozná ho takmer každý pútnik, ktorý svätyňu navštívil. Výskum Dr. Gosberta Wetha z tohto tvrdenia urobil merateľný fyzikálny jav.
(CNA)
