Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. (Jn 20,30)
Dve slová ma zaujímajú v tejto vete: „znamení“ a „nie sú zapísané“. Kristus počas svojho trojročného verejného pôsobenia urobil veľa zázrakov: mnohých uzdravil, slepým vrátil zrak, z posadnutých vyhnal zlých duchov, dokonca vzkriesil mŕtveho. Ale toto všetko urobil nie ako divadlo, šou, ale ako znamenie.
Všeobecná aj teologická mienka je, že to robil na zviditeľnenie svojej božskej moci. Pre mňa je však silnejší ešte iný dôvod – keď toto urobím pre teba, že ťa zbavím malomocenstva, že ti zastavím krvotok, o čo hlbšie uzdravenie a vzkriesenie ti môžem dať svojou smrťou: uzdravenie duše a odpustenie hriechov.
V Biblii je zapísané všetko podstatné, čo bolo určené pre naše uši a oči. A predsa je tam zmienka, že všetko tam nie je zapísané. Prečo? Mal Kristus pred nami tajomstvá, ktoré odovzdal iba vyvoleným? Alebo tie ostatné znamenia neboli podstatné? Zabúdame, že Biblia bola napísaná nielen pre minulých čitateľov, pre nás, súčasných, ale aj pre tých, ktorí ešte len prídu, ktorí sa ešte len zrodia.
Preto je v nej obsiahnuté všetko a pre všetky doby. Sú to tie živé jazvy Kristovho tela, ktorých sa dotkol Tomáš a vzápätí uveril. Ale Písmo obsahuje aj skryté jazvy textu, ktorých sa nemáme dotknúť, aby bola naša viera bezpodmienečná a nevyžadovala zázrak ani uzdravenie.
Slová, ktoré sú v Písme, sú zvrchované vo svojej plnosti. Ešte aj veta o tom, že nie všetko je tu zapísané, je zápisom hlbokej pravdy. Vo svojom zamlčiavaní odhaľuje mnohé, ba všetko. Informačné kanály nám denne chrlia správy, informácie, senzácie či bizarnosti.
Nepochybne sa aj pred našimi zrakmi dejú mnohé znamenia. Sú zapísané v knihe tohto dňa a hovoria o nekončiacom sa boji dobra so zlom a lásky s nenávisťou. Kristus v tomto boji už zvíťazil za nás a pre nás. Čítam znamenia, ktoré sa ku mne dostávajú každý deň.
