A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn. (Jn 1,29-34)
Jeden Ján (Evanjelista) vydáva svedectvo o inom Jánovi (Krstiteľovi). A Ján Krstiteľ hovorí: „Ja som to videl a vydávam svedectvo.“ A nielen vydával svedectvo rečami, ale aj svojím životom, ktorý položil mučeníckym spôsobom za toho, ktorý prichádzal po ňom a predsa bol pred ním. Učiteľu, vydávame svedectvo o tebe, že si Boží Syn. Bude ti to stačiť? Nebudeš aj od nás požadovať naše životy? Prečo by si nepožadoval: keď si nám ich dal a potvrdil si ich svojou smrťou. Dať ti život znamená získať ho navždy, naveky, bez obmedzenia ľudského času. Ja som slabý a hriešny muž, a lipnem na svojom živote, na tomto koženom obale pre moje kosti.
Koľkokrát sa ma zmocnila panika, že už-už umriem. Keď sa cítim zdravý a silný, namýšľam si, že by som tiež dokázal položiť život za Krista. A keď ma ovanie čo len vánok zániku, kričím spolu s Petrom, keď sa začal topiť uprostred jazera: Pane, zachráň ma! Nežiadaj môj život. Ešte ma odtiaľto neber. Ja viem, že vo večnosti to bude nádherne, ale ešte ma ponechaj v tejto mizérii pozemského života.
Raz, niekedy áno, ale teraz sa ešte bojím smrti. Nie som prorok, nie som zvestovateľ, nie som kazateľ, nie som apoštol, nie som pustovník, a keď mám byť pár hodín bez jedla, omdlievam od slabosti. Keby som mal žiť životom svätého Jána Krstiteľa, umrel by som za pár dní. A predsa, posilnený jeho svedectvom, aj ja volám: Videl som to a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.
