Svätý Ľudovít z Casorie, pôvodným menom Arcangelo Palmentieri, ktorý sa v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi nachádza 30. marca, bol františkánskym kňazom, reformátorom a zakladateľom dvoch rehoľných kongregácií.
Narodil sa 11. marca 1814 v Casorii neďaleko Neapola. Ako mladík sa vyučil za stolára, no už v roku 1832 vstúpil do noviciátu Rádu menších bratov a prijal rehoľné meno Ľudovít. Po piatich rokoch štúdia bol vysvätený za kňaza a stal sa učiteľom filozofie, matematiky a chémie v neapolskom Kláštore San Pietro.
Rok 1847 bol v jeho živote zlomovým. Počas hlbokej modlitby prežil mystickú skúsenosť, ktorú neskôr opísal ako „vnútorné osvietenie“ – moment, keď si uvedomil svoje poslanie zasvätiť sa službe chudobným. Pod vplyvom tejto udalosti začal budovať charitatívne diela a pomáhať tým, ktorých spoločnosť odsúvala na okraj.
Ľudovít z Casorie sa zameral na pomoc sirotám, chorým, starým a hendikepovaným. Zakladal útulky pre opustené deti, školy pre hluchonemých a nevidiacich a domovy pre seniorov. Osobitnú pozornosť venoval oslobodeným africkým otrokom, pre ktorých v roku 1852 otvoril školu. Jeho činnosť sa postupne rozšírila do viacerých talianskych miest ako Neapol, Florencia či Assisi.
Aby zabezpečil pokračovanie svojho diela, založil v roku 1859 kongregáciu Fratelli della Carità (Bigi) – Bratia Charity, známi aj ako Šedí bratia, a v roku 1862 kongregáciu Suore Francescane di Santa Elisabetta (Bigie) – Sestry františkánky svätej Alžbety, známe aj ako Šedé sestry. Bratia ukončili svoje aktivity v roku 1972, sestry dodnes pôsobia v rôznych krajinách sveta vrátane Talianska, USA, Etiópie, Indie a Panamy.
Po roku 1876 sa Ľudovítov zdravotný stav začal zhoršovať, no napriek bolestiam neprestal slúžiť druhým. Zomrel 30. marca 1885 v námornom hospici v Posillipe, poslednom diele, ktoré sa zrodilo v jeho srdci v prospech starých námorníkov. Jeho zrekonštruované telo, uložené v transparentnej urne, sa nachádza v neapolskej Bazilike svätej Kláry.
Pápež Ján Pavol II. ho 18. apríla 1993 vyhlásil za blahoslaveného a v roku 2014 ho pápež František zapísal do zoznamu svätých.
Jeho životné motto „Kristova láska zranila moje srdce“ zostáva pozvaním správne aktualizovať kresťanstvo aj v 21. storočí živým vzťahom so vzkrieseným Kristom.
Veriaci sa preto na svätca obracajú aj touto modlitbou:
Svätý Ľudovít, verný nasledovník svätého Františka, ty si svoj život zasvätil službe chudobným a opusteným. Prosíme ťa, oroduj za nás, aby sme aj my dokázali vidieť Krista v tých, ktorí trpia. Vypros nám odvahu slúžiť s láskou a nezištnosťou. Amen.
