Gréckokatolícka cirkev si 27. marca pripomína svätú Matrónu (lat. pani), ktorá žila v 3. alebo 4. storočí.
Bola otrokyňou židovky menom Pautila (alebo Pantilla), manželky jedného z vojenských veliteľov Solúna. Pautila sa svojej otrokyni pre jej vieru v Krista neustále vysmievala a pokúšala sa ju obrátiť na židovstvo. Matróna však odolávala a tajne chodila do kostola bez vedomia svojej pomstychtivej panej.
Keď sa Pautila dozvedela, že svätá Matróna bola v kostole, spýtala sa: „Prečo neprídeš do našej synagógy namiesto toho, aby si chodila do kresťanského kostola? Svätá Matróna odpovedala: „Pretože Boh je prítomný v kresťanskej cirkvi, ale odišiel zo židovskej synagógy.“ Pautila sa rozzúrila a Matrónu nemilosrdne zbila, zviazala ju a zavrela do tmavej skrine. Na druhý deň ráno však zistila, že Matrónu vyslobodila z pút neznáma moc.
V záchvate zúrivosti potom Pautila svoju kresťanskú otrokyňu ubila takmer na smrť, potom ju zviazala ešte pevnejšie a opäť zavrela do skrine. Dvere zapečatila, aby jej nemohol nikto pomôcť. Matrónu takto nechala štyri dni bez jedla a vody, a keď potom otvorila dvere, opäť našla svätú Matrónu vyslobodenú z pút a stáť v modlitbe.
Pautila dala Matrónu surovo zbičovať, až jej z tela viseli kusy mäsa, a opäť ju zatvorila do skrine, kde zomrela. Telo mučeníčky potom dala zhodiť zo strechy svojho domu. Kresťania ho však vzali a s úctou pochovali. Solúnsky biskup Alexander neskôr dal postaviť chrám a dedikoval ho svätici.
Božie mlyny však čoskoro zomleli aj Pautilu. Práve na tom mieste, odkiaľ dala zhodiť bezvládne telo svojej otrokyne, sa potkla a následný pád zo strechy neprežila.
Podľa archeologických dôkazov a rôznych písomných prameňov približne koncom 6. a začiatkom 7. storočia stál v Solúne Monastier svätej Matróny, ktorý bol jedným z prvých troch monastierov v meste.
Veriaci sa na sväticu obracajú aj spevom tohto kondáku:
Pane Ježišu, k tebe tvoja ovečka volá mocným hlasom: „Ó, môj ženích, milujem ťa a hľadám ťa; teraz bojujem a tvojím krstom som ukrižovaná a pochovaná. Trpím pre teba, aby som kraľovala s tebou; pre teba umieram, aby som mohla žiť v tebe; prijmi ma ako nepoškvrnenú obeť túžiacu po tebe.“ Pane, zachráň naše duše na jej príhovor, pretože si veľký v milosrdenstve.
