Primárny zdroj informácií o svätej Márii Egyptskej, ktorú si Gréckokatolícka cirkev pripomína v prvý aprílový deň, pochádza z jej životopisu z pera jeruzalemského patriarchu Sofróna (634 – 638).
Mária Egyptská sa narodila okolo roku 344 pravdepodobne v egyptskej Alexandrii. Ako dvanásťročná utiekla z domu, aby mohla žiť mimoriadne amorálnym životom. Peniaze za svoje sexuálne služby často odmietala, pretože ju poháňala neukojiteľná a nepotlačiteľná vášeň, a živila sa najmä žobraním, ktorým dopĺňala zárobok za pradenie ľanu.
Po sedemnástich rokoch takéhoto životného štýlu sa v čase veľkého sviatku Povýšenia Svätého kríža (14. september) pobrala do Jeruzalema. Cestu podnikla ako akúsi „antipúť“ s nádejou, že medzi pútnikmi nájde ešte viac partnerov, ktorí by uspokojili jej sexuálne túžby.
Za cestu zaplatila ponukou sexuálnych láskavostí iným pútnikom a v tomto štýle pokračovala aj v Jeruzaleme. Keď sa pokúsila vstúpiť do tamojšieho Chrámu Božieho hrobu na oslavy, zabránila jej v tom neviditeľná sila. Uvedomila si, že dôvodom je jej nemravný život, zasiahli ju výčitky svedomia, a keď uvidela ikonu Bohorodičky pred chrámom, modlila sa za odpustenie a sľúbila, že sa vzdá svetského spôsobu života a stane sa askétkou.
Opätovný pokus vojsť do chrámu sa jej po tomto sľube podaril. Po uctení si relikvie Kristovho kríža sa vrátila k ikone, aby poďakovala, a počula hlas, ktorý jej povedal: „Ak prekročíš Jordán, nájdeš odpočinok.“ Odišla do Monastiera svätého Jána Krstiteľa na brehu Jordánu, kde prijala rozhrešenie a potom sväté prijímanie.
Nasledujúce ráno prekročila Jordán smerom na východ a utiahla sa do púšte, aby prežila zvyšok svojho života v pokání ako pustovníčka. Vzala si so sebou len tri bochníky chleba, ktoré si kúpila, a keď ich zjedla, žila len z toho, čo našla v púšti.
Približne rok pred smrťou vyrozprávala svoj život starcovi Zosimovi z Palestíny, ktorý ju stretol na púšti. Požiadala ho, aby sa s ňou na Veľký štvrtok nasledujúceho roku stretol na brehu Jordánu a priniesol jej sväté prijímanie. Keď splnil jej želanie, prešla cez rieku, aby sa k nemu dostala chôdzou po vode, prijala sväté prijímanie a povedala mu, aby ju počas nasledujúceho Veľkého pôstu opäť navštívil na púšti.
Nasledujúci rok išiel Zosima na to isté miesto, kde ju prvýkrát stretol, asi dvadsať dní cesty od svojho kláštora. Tam ju našiel ležať mŕtvu; nápis v piesku vedľa jej hlavy uvádzal, že zomrela práve v tú noc, keď jej podal sväté prijímanie, pričom jej neporušené telo bolo zázračne prenesené na to miesto.
Starec jej telo pochoval a po návrate do svojho kláštora vyrozprával jej životný príbeh ostatným bratom. Ten sa medzi mníchmi tradoval, až kým ho nezapísal patriarcha Sofrón.
Pokiaľ ide o presné datovanie Máriinho života, medzi zdrojmi nepanuje zhoda. Niektorí dokonca pochybujú o jej existencii na základe podobnosti života s príbehmi iných púštnych matiek. Jedni jej smrť kladú do roku 421, iní hovoria o jej úmrtí v roku 430. Jedinou pomôckou uvedenou v jej životopise je skutočnosť, že dňom jej smrti bol 1. apríl, na ktorý pripadol Veľký štvrtok.
Životopis svätej Márie Egyptskej sa v Gréckokatolíckej cirkvi číta v rámci veľkopôstneho Kánona svätého Andreja Krétskeho počas piateho týždňa Svätej Štyridsiatnice. Ide o nádhernú niekoľkohodinovú modlitbu, ktorá sa spája s vyše 200 zemnými poklonami. Práve počas tejto kajúcej modlitby je prepodobná Mária vhodnou ukážku toho, ako Božia milosť dokáže pôsobiť aj v naoko beznádejnej situácii veľkej hriešnice.
V ikonografii je Mária Egyptská zobrazená ako výrazne opálená vychudnutá stará žena s neupravenými sivými vlasmi, nahá a zakrytá dlhými vlasmi alebo plášťom, ktorý si požičala od starca Zosimu. Býva vyobrazená aj s tromi bochníkmi chleba, ktoré si kúpila pred poslednou cestou do púšte.
Neistota panuje aj v otázke ikony Bohorodičky, pred ktorou sa Mária Egyptská modlila za odpustenie. Jedna je uložená v Kaplnke svätého Jakuba Spravodlivého, ktorá sa nachádza v západnej časti Chrámu Božieho hrobu v Jeruzaleme. Druhá ikona zdobí Jaskyňu svätého Atanáza Atosského na južnom cípe hory Atos.
Jaskyňa, o ktorej sa predpokladá, že Mária Egyptská v nej strávila zvyšok života po svojom obrátení, je dodnes pútnickým miestom.
Postava svätej Márie Egyptskej ovplyvnila aj tvorcov literárnych a hudobných diel. Mária v Goetheho Faustovi, jedna z troch kajúcich svätých, ktoré sa modlia k Panne Márii za odpustenie Faustovi, je Mária Egyptská. Askétka bola tiež námetom rovnomenných opier Ottorina Respighiho, Johna Cratona a Johna Tavenera.
Novela Honoré de Balzaca Neznáme majstrovské dielo obsahuje dlhý opis portrétu Márie Egyptskej, ktorá sa „vyzliekla, aby zaplatila cestu do Jeruzalema“. Svätica sa dokonca dostala aj do sci-fi románu Nala Hopkinsona The Salt Roads (Slané cesty). 47. báseň v zbierke Johna Berrymana Piesne snov, ocenenej Pulitzerovou cenou, nesie podtitul „Aprílový deň alebo Svätá Mária Egyptská“ a vykresľuje prechod Márie Egyptskej cez Jordán.
