Prinášame vám ďalšiu časť z knihy, ktorá neponúka žiadny plán, ako si organizovať deň. Namiesto toho ti jemne našepká: „Nezdokonaľuj sa, daruj sa!“ Zabudnutá kniha belgického redemptoristu je vhodná pre každého, komu nestačí byť len „najlepšou verziou seba samého“.
Boh je príčinou účinnou a príčinou účelnou všetkých vecí. Je však tiež ich príčinou vzornou.
Neuspokojil sa s tým, aby naznačil východisko a cieľ cesty, ktorú má tvor na zemi vykonať. Ukázal mu takisto, kade sa má uberať.
Keď stvoril človeka na svoj obraz a podobu a keď ustanovil, aby človek v sebe spodobnil jeho božské rysy, chcel mu byť nekonečne dokonalým vzorom.
Človek – a napokon každý tvor – žije v Bohu od večnosti. „V ňom,“ vraví svätý Augustín, „sú príčiny všetkého, čo sa deje, nezmeniteľné zárodky všetkých menlivých vecí a večné, živé dôvody všetkých vecí nerozumných aj časných.“ (Vyznania, Kniha prvá, kap. 5)
Boh vidí od večnosti vo svojom rozume všetky bytosti, ktoré by mohol stvoriť, a všetky tie, ktoré skutočne stvorí. Každý je tu so svojou vlastnou prirodzenosťou v miere krásy a dokonalosti, ktorú má dosiahnuť.
V tomto božskom rozume je už napred určená cesta, ktorú prejde každý tvor na zemi, okamih, keď sa objaví v hmotnom svete, úloha, ktorú tu bude mať, poslanie, ktoré sa naplní v okamihu jeho smrti. Každý detail jeho budúceho života je tu presne vyznačený. Slobodná vôľa bytostí, obdarených rozumom, vôbec neprekáža tomuto božskému predurčeniu. Pre Boha sú prítomné minulosť i budúcnosť.
I teba, duša moja, rozoznával Boh od večnosti. Medzi nekonečným množstvom iných bytostí videl ťa vo svojej bytosti nie ako časť seba, ale ako možnú napodobeninu svojej nekonečnej vznešenosti, ako budúci obraz svojej božskej Krásy. Už vtedy určil rysy, ktoré ťa majú odlišovať od všetkých ostatných tvorov. Predvídal vznešenosť, ktorou sa odeješ pred jeho očami, krásu a dokonalosť, ktoré ti budú patriť.
Zároveň ustanovil s nekonečnou presnosťou spôsob, ktorým máš dôjsť k tejto svätosti. Načrtol cestu, ktorou máš na zemi ísť, vymedzil prostriedky, ktorými budeš vládnuť, pomôcky, ktorých sa ti dostane, vonkajšie okolnosti času a miesta, v ktorých budeš žiť, ľudí, s ktorými prídeš do styku, a najmenšie udalosti, ktoré ťa budú ovplyvňovať v tvojom živote.
Predvídal ťažkosti, na ktoré narazíš na dne svojho vlastného srdca, pri konaní cností, hnutiach tvojich vášní, tvoje zápasy, tvoje slabosti, tvoje víťazstvá, a nekonečnú trpezlivosť, ktorú ti bude potvrdzovať.
Radostne pozdravil od večnosti úprimnosť tvojej vôle, zápal a poctivosť tvojho srdca. Počítal nespočetné úkony lásky, ktoré z neho vytrysknú, ako tryská čistá voda z výdatného prameňa. Už vtedy sa tešil z dôvernosti, ku ktorej ťa jedného dňa pripustí.
Ja úbohý slabý tvor zamestnával som myšlienkou svojho Boha celú večnosť. Miloval ma už vtedy, keď som ho ešte nemohol poznať. (Jer 37,3) Vyhradil si všetku starostlivosť o moje posvätenie, naznačil mi moju cestu a drží ma za ruku, aby som od nej nezblúdil ani vpravo, ani vľavo.
Ó, Pane! Ty zaobchádzaš so svojimi tvormi s nekonečnou zhovievavosťou (Mudr 12,18), bdieš nad nimi s otcovskou starostlivosťou. Bojíš sa, aby sa tvoje deti od teba nevzdialili a nezahynuli. Daj mi milosť, aby som ťa vždy miloval.
Preložil: Timotej Križka
