Protichodné reakcie a vandalizmus, ktoré začiatkom júla vyvolala socha rodiacej Panny Márie v lineckom Dóme nepoškvrneného počatia Panny Márie, síce utíchli, ale nezmizli úplne. Postarala sa o to ďalšia výstava s názvom Volajú ma mama. Ide o priestorovú a zvukovú inštaláciu umelkyne Kathariny Struberovej, ktorá pozýva návštevníkov Dómu vypočuť si rôzne hlasy a zvuky vychádzajúce z ružových hadíc tiahnucich sa interiérom sakrálneho priestoru.
Hlasy okrem iného čítajú mená utečencov, ktorí prišli tento rok o život v snahe dostať sa do Európy, zatiaľ čo iné rúry reprodukujú zvuky ohrozených živočíšnych druhov a ničenia životného prostredia. Inštalácia bude „zdobiť“ linecký Dóm do konca augusta.
Vernisáž Volajú ma mama sa koná v kontexte 100. výročia konsekrácie Dómu nepoškvrneného počatia Panny Márie a cyklu Umelecké polohy k Svätej rodine v rámci projektu DonnaStage. Táto séria ponúka platformu pre umelecké diskusie o témach týkajúcich sa ženských rolí a rodinných obrazov. Rôzne pohľady ôsmich umelcov budú ukazovať až do konca novembra.
V minulosti vystavené súsošie, ktoré zobrazovalo postavu rodiacej Panny Márie sediacej na skale, zničil neznámy vandal 1. júla. Podľa vyjadrenia lineckej diecézy sa vandalský čin zatiaľ nepodarilo vyriešiť. Polícia v Linzi začala vyšetrovanie, podľa diecézy už existuje anonymný list o priznaní a podozrivých, ale zatiaľ nie sú k dispozícii žiadne konkrétne informácie.
Inštalácia Kathariny Struberovej symbolizuje prepojenie interiéru katedrály s vonkajším svetom. Z otvoru v klenbe prstenca kaplnky vyčnieva rúra, ktorá sa rozvetvuje na päť rúrok vinúcich sa cez parapet galérie a kazateľnicu. Tieto rúry majú do interiéru kostola vniesť posolstvá ochrany životného prostredia, ako aj utečeneckú drámu.
„Hlasy umožňujú vniesť do priestoru Dómu ďalekosiahly svet, ktorý je krásny aj hrozivý,“ vysvetlil na vernisáži jezuita páter Gustav Schörghofer, odborník na umenie a rektor viedenského jezuitského kostola. Schörghofer zdôraznil, že inštaláciu netreba vnímať ako výzvu na zmenu sveta, ale skôr ako výzvu k súcitu.
Výber názvu výstavy vysvetlila Struberová skúsenosťami pri pomoci ľuďom v ťažkých životných situáciách. Tí, ktorí hľadajú pomoc, niekedy oslovujú pomocníčky slovom „mama“ túžiac po blízkom vzťahu.
Výstava vyvolala aj negatívne reakcie veriacich, ktoré kritizovali nevhodnosť takéhoto umenia v sakrálnom priestore. Nechýbali ani hlasy povzbudzujúce k opusteniu Cirkvi, ktorá sa namiesto kvalitných duchovných ponúk zalieča sekulárnemu svetu. Je totiž zásadný rozdiel medzi „duchom doby“ a „znameniami čias“.
A okrem toho, veriaci kresťan má vraj jasno v tom, že kostol neslúži na načúvanie hlasom životného prostredia, ale predovšetkým na počúvanie hlasu Toho, ktorý to životné prostredie stvoril.
