23. marec je v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi venovaný spomienke na svätého Nikóna a jeho 199 učeníkov, ktorí za svoju vieru položili život na Sicílii. Ich príbeh je svedectvom odvahy a pevnej viery, ktorá ich sprevádzala aj v tých najťažších chvíľach.
Nikón sa narodil v Neapole okolo roku 180 ako syn pohanského otca a matky, ktorá bola tajnou kresťankou. Nebol pokrstený, hoci matka sa snažila kresťanstvo mu priblížiť. Vyrastal v pohanskom prostredí a stal sa vojakom. V boji preukazoval mimoriadnu udatnosť, no skutočná skúška prišla, keď sa so svojím oddielom ocitol v obkľúčení.
V smrteľnom nebezpečenstve si spomenul na matkine ponaučenia, prežehnal sa a v modlitbe prosil Boha o záchranu. S nezvyčajnou silou a odhodlaním zvíťazil nad nepriateľmi a unikol smrti. Jeho nesmierna odvaha všetkých prítomných šokovala. Po návrate domov prezradil Nikón svojej šťastnej matke, že sa chce dať pokrstiť.
V Neapole v tom čase nebolo možné nájsť kňaza, a tak sa vydal na cestu. Počas putovania sa dostal na grécky ostrov Chios, kde sa utiahol na vysokú horu a osem dní sa postil a v modlitbe prosil Pána, aby mu pomohol. Vtedy mu Boh zoslal anjela, ktorý ho zaviedol k biskupovi Teodóziovi na vrch Ganos, kde sa s ním ukrývalo mnoho mníchov. Biskup ho nielen pokrstil, ale aj prijal do mníšskeho života. Nikón sa stal jeho učeníkom a tak rástol v duchovnej múdrosti.
Po troch rokoch sa Teodóziovi zjavil Pánov anjel a prikázal mu, aby Nikóna vysvätil na biskupa. Biskup poslúchol, Nikónovi zároveň zveril 190 mníchov a prikázal mu, aby sa spolu s nimi odplavil na Sicíliu a takto sa zachránili pred blížiacimi sa barbarmi.
Na Sicílii našiel svoju matku stále nažive a zostal s ňou až do posledného dňa jej života. Nikón sa so svojimi učeníkmi usadil v opustenej oblasti. Ich pokojný život však narušila nová vlna prenasledovania kresťanov za vlády cisára Décia (249 – 251). Správca provincie Kvintinián sa dozvedel o kresťanskej komunite a dal všetkých mníchov zatknúť.
Keď odmietli vzdať sa viery, podrobil ich krutému mučeniu. Každého jedného postupne popravili, až ostal len Nikón. Mučitelia ho pálili ohňom, ale neublížilo mu to. Priviazali ho o divé kone, ale tie sa nepohli. Odrezali mu jazyk, no neprestával vzdávať Bohu chválu. Nakoniec ho sťali a jeho telo nechali napospas divej zveri.
Okolo miesta, na ktoré pohodili Nikónovo telo, prechádzal istý pastier posadnutý zlým duchom. Keď ho nečistý duch zbadal, zhodil pastiera tvárou na zem a veľkým hlasom volal: „Beda mi! Kam môžem utiecť pred Nikónovou tvárou?“ a vyšiel z neho von. Od vyliečeného pastiera sa dozvedel o mieste uloženia Nikónovho tela biskup Messiny, ktorý dal Nikóna a jeho bratov dôstojne pochovať.
