Pred pár dňami sme slávili sviatok svätého Jozefa, patróna rodiny a robotníkov, muža spravodlivého a verného. Jeho sviatok už v kalendári pominul, no myšlienka na jeho život ostáva stále aktuálna.
Keď sa zamýšľam nad tým, ako prežívam situácie, v ktorých nevidím riešenie, často sa mi ťažko zaspáva. Myšlienky sa preháňajú hlavou, neistota narastá a pokoj neprichádza. A tak sa pýtam nielen na to, o čom sníval svätý Jozef, ale aj ako dokázal zaspať.
Jozef stál pred rozhodnutím, ktoré presahovalo jeho ľudské chápanie. Nebol to len zbožný muž, bol to aj človek so svojimi plánmi a predstavami. Možno sa mu zdalo, že jeho život sa skomplikoval natoľko, že už nevidí východisko. Koľkokrát sa aj my cítime podobne? Nevidíme riešenie, nepoznáme koniec príbehu, ktorý práve prežívame. Moderné filmy nám často ponúkajú možnosť voľby – divák sa môže rozhodnúť, aký bude záver. No keby sme to skúsili v reálnom živote, zrejme by sa každý rozhodol inak a nastal by chaos.
Jozef však nečakal na jasné riešenie. Nevedel, ako sa všetko skončí, a predsa sa dokázal utíšiť. Jeho veľkosť nespočívala v tom, že by všetko hneď pochopil a zvládol, ale v tom, že sa dokázal stíšiť a počúvať Boha. Vedel dať čas nielen sebe, ale aj Bohu. Mal odvahu počkať na Božie slovo. A práve v tichu, v spánku k nemu Boh prehovoril.
Aj my často túžime po odpovediach hneď. Snažíme sa nájsť riešenie vlastnými silami, prekrikujeme Boha vlastnými obavami a plánmi. No v skutočnosti je dôležité vedieť sa stíšiť. Niekedy sa mi to darí práve pri športe. Keď moje telo pracuje, keď sa sústredím len na pravidelný dych a rytmus krokov, vtedy môžem nechať myseľ oddýchnuť od ruchu sveta. Príroda, pohyb a jednoduchosť mi pomáhajú nájsť vnútorný pokoj.
Svätý Jozef nám ukazuje cestu – cestu ticha, dôvery a odovzdanosti. Aj keď nevidíme jasné riešenie, môžeme urobiť to, čo urobil on: dať čas Bohu, dovoliť mu prehovoriť do svojho života a veriť, že on nás povedie. Možno práve vtedy, keď prestaneme tlačiť na riešenie, príde odpoveď.
Svätý Jozef, oroduj za nás!
