Darovať sa Bohu znamená vrátiť Bohu svoje telo a svoju dušu, znamená nechať mu všetky svoje vlastnosti, túžby a city, priania a obavy, nádeje i plány do budúcna, znamená sebe nenechať nič, nič len starosť o jeho lásku.
Darovať sa Bohu znamená zabudnúť na seba, zložiť do Ježišovho srdca všetky svoje záujmy, starosti a tisíceré neistoty každodenného života. Znamená zveriť mu všetky svoje potreby. Znamená splnomocniť ho, aby sa o všetko staral a vo všetkom pomáhal.
Darovať sa Bohu znamená zbaviť sa starosti o seba, aby sme mohli myslieť len na Boha. Zasvätiť sa skutkom k jeho sláve, rozširovať podľa svojich síl kráľovstvo pravdy a dobra. Obetovať sa pre bratov z lásky k Majstrovi. Pomáhať im, poučovať ich, posilňovať, tešiť, no predovšetkým ich obracať a viesť k Bohu.
Darovať sa znamená nepretržité Fiat (Staň sa) vo všetkých udalostiach, javoch a premenách zvnútra i zvonku. Znamená tichý synovský súhlas so všetkými prianiami nebeského Otca. Znamená celkom sa zveriť všetkým plánom Prozreteľnosti.
Šťastná je duša, ktorá sa celá odovzdala Ježišovi, lebo Ježiš sa jej odovzdá tiež. Usídli sa v duši, ktorá ho miluje, ako jej Majster. Uchopí jej záujmy do svojich rúk, oslobodí ju od všetkých starostí, ktoré pohlcovali jej pozornosť, obráni ju proti nepriateľom, zbaví ju obáv, uchráni ju od nebezpečia. Za toto všetko žiada len jej srdce.
Tak sa uskutočňuje vzájomné darovanie medzi Ježišom a dušou – darovanie založené iba na láske.
Aký je to vzájomný dar, život lásky, život plný tajomných pôvabov pre duše čisté, pre srdcia veľkomyseľné!
Nepatriť sebe, byť celkom odovzdaný Ježišovi, nechať ho, nech zaobchádza so svojím stvorením, ako sa mu páči, uspokojiť sa len s jeho láskou: Aký je to šťastný život!
Spolupôsobiť v diele Kristovom, mať Ježišovu dôveru, môcť s ním spolupracovať, dohovárať sa s ním o prostriedkoch, ako vytrhnúť peklu nesmrteľné duše: Aký zvodný ideál!
Smieť sa ponárať každým okamihom do bezodného oceánu božstva. Cítiť sa v nekonečných diaľkach od všetkých malicherností, neplodne pohlcujúcich ľudskú činnosť: aký ľúbezný to mier, aké nezrušiteľné šťastie!
Byť pripustený k božskej dôvernosti s Ježišom, mať účasť na jeho radostiach a zdieľať s ním trápenia, svojou nezištnosťou odškodňovať nevďak ľudí: Aký rozkošný údel pre duše prístupné citu, pre srdcia milujúce!
Ježišu, chcem patriť k zástupom týchto šťastných duší. Chcem uzavrieť s tebou bratskú zmluvu, prenechať ti celé svoje srdce, aby som nadobudol moc nad celým tvojím srdcom. Chcem vynaložiť všetku silu svojho bytia na lásku k tebe, potom na seba zabudnúť a s tebou dobývať duše! Aký nebeský je to sen!
A tento sen môže každý premeniť na bežnú skutočnosť. Na to stačí iba kráčať v pravde – In veritate oportet ambulare (porov. 2 Jn 1,4). Stačí sa každú chvíľu vracať k Bohu úkonom lásky a tak mu vracať svoje bytie, ktoré máme od neho.
Boh je našou príčinou. On nás stvoril, zachováva nás, prispieva ku každému nášmu činu. Je činný v každom okamihu, v každej našej vlastnosti, v každom našom zmysle, v každej bunke nášho tela. Uznajme s láskou jeho zvrchovanú nadvládu darovaním seba.
Božská činnosť preniká všetky naše myšlienky, city a činy. Zachováva každého tvora. Každú chvíľu spolupôsobí s miliónmi bytostí vyplňujúcich vesmír. Zverme sa bez strachu jeho Prozreteľnosti! Zjednoťme sa v láske s touto zvrchovanou Vôľou, ktorej sa nič nedokáže vyhnúť. Od toho závisí darovanie seba, od toho závisí svätosť.
Náš život sa odohráva v Bohu! Boh je všade prítomný svojou božskou podstatou tak skutočne, ako je v nebesiach. Vrhnime sa mu do náručia! Život v jeho lone ako život dieťaťa v lone matky je život dokonalý. Dať sa ním niesť, to je dokonalosť! Zložiť naňho všetky svoje starosti, dať mu plnú moc, aby sa staral o všetky naše potreby, a uspokojiť sa s tým, že ho milujeme – od toho závisí duchovný život, predzvesť večného života lásky.
Preklad: Timotej Križka