Gréckokatolíci si 30. októbra pripomínajú svätých súrodencov Zénobia a Zénobiu, ktorí sa narodili a žili v cilicíjskom meste Aegea (dnes Yumurtalık v Turecku) v 3. storočí. Vyrastali v kresťanskej rodine, ktorá im vytvorila optimálne podmienky pre rast vo viere v Ježiša Krista.
Po smrti rodičov sa rozhodli využiť zdedený majetok na pomoc chudobným. Chorí, ktorí si nemohli dovoliť platenú lekársku starostlivosť, ju bezplatne našli u Zénobia. Bol totiž nielen hlboko veriacim človekom, ale aj kvalitným lekárom, ktorý voči svojim pacientom uplatňoval holistický prístup.
Pre príkladný kresťanský štýl života si Zénobia neskôr kresťanská obec v Aegei vybrala za svojho biskupa. Počas jeho správcovstva sa komunita kresťanov výrazne rozrástla. Jeho evanjelizačná činnosť podporená skutkami mala totiž veľký vplyv na miestnych pohanov, z ktorých nemálo konvertovalo na kresťanstvo.
Aj Zénobia zastihlo Diokleciánovo (284 – 305) prenasledovanie kresťanov. Bol prvým, ktorého zatkli, a miestodržiteľ Licius mu jasne vysvetlil: „Ak uctievaš našich bohov, darujem ti život, inak ťa čaká smrť.“ Biskup mu však dal jednoznačnú odpoveď: „Život bez Krista je smrť. Radšej prijmem toto mučenie pre svojho Stvoriteľa a budem s ním žiť naveky, ako by som ho mal zaprieť a byť navždy trýznený v pekle.“
Na Liciov rozkaz bol Zénobios vystretý na kríž, kde ho ešte surovo mučili.
Keď biskupova sestra Zénobia uvidela bratovo utrpenie, tiež verejne vyznala vieru v Krista a postavila sa pred miestodržiteľa. Nasledovalo aj jej zatknutie a kruté mučenie. Prikázali ich oboch položiť na rozpálenú železnú posteľ a potom ich vhodili do kotla s vriacou živicou. Božia moc zariadila, že obaja tieto hrozné utrpenia prežili, čo miestnych obyvateľov šokovalo a mnohých priviedlo ku konverzii na kresťanstvo.
Po opakovaných a neúspešných pokusoch zlomiť ich vieru boli nakoniec obaja sťatí. Stalo sa tak okolo roku 290. Ich telá pohodili pred bránami mesta, aby ich zožrala divá zver. Avšak miestni kňazi Hermogenes a Caius ich v noci s úctou pochovali.
Svätý Zénobios je osobitne vzývaný najmä pri ochoreniach rakoviny prsníka.
Hoci niektorí historici považujú postavy týchto martýrov za mytologický kompilát, pre kresťanov sú dôkazom sily prameniacej z viery v pravého Boha.
