Pri dnešnom evanjeliu nám možno napadne, či je naozaj potrebné vymenovávať každého apoštola osobitne. Nedalo by sa jednoducho povedať zbor apoštolov, alebo 12 apoštolov, či najužší kruh Ježišových učeníkov? Čítať jednotlivé mená je potrebné z jednoduchého dôvodu: za každým tým menom je konkrétny príbeh, za každým tým menom je konkrétny spôsob akceptácie a realizácie Ježišovho učenia. Každý jeden z tých apoštolov napokon má svoju osobnú zodpovednosť za to, ako Ježišovo učenie uviedol do praxe a ako ho niesol do terénu a ohlasoval tým, ktorí Ježiša ešte nepoznali. Áno, preto je dôležité každé jedno meno. Je tam Peter, ktorý zaprel, je tam Ján, ktorý sedel blízko Pána Ježiša a bol mu verný až pod kríž, a je tam aj Judáš Iškariotský, ktorý úkladne zradil Ježiša a na rozdiel od Petra svoj čin neľutoval.
No po Ježišovom zmŕtvychvstaní sa nám každé evanjelium vymaňuje z časopriestorového zovretia alebo určenia a stáva sa univerzálnou výpoveďou. Mohlo by tam byť aj tvoje či moje meno, pretože tak ako Ježiš vnímal osobne, konkrétne, osobitne a jedinečne každého jedného svojho apoštola, podobne Boh, Pán Ježiš, aj mňa vníma osobne, osobitne, jedinečne v tom stave, v akom sa práve nachádzame. Z čoho pochádza toto presvedčenie, že sme v živej komunikácii s Bohom, že Boh nie je vysoko, ďaleko, že nie len nejaký étericky neuchopiteľný a nedostupný? Z jednoduchého faktu, že si pokrstený, že si pokrstená, že som pokrstený.
V týchto dňoch uvažujeme nad vyznaním viery aj v rámci ekumenického dialógu, a práve v dnešný deň uvažujeme o tom, že vyznávame jeden krst. Vyznávať jeden krst neznamená povedať, že súhlasím s tým, čo je napísané v teologických knihách. Vyznávať jeden krst neznamená, že odobrujem to, čo je napísané v katechizme. Vyznávať jeden krst znamená, že ja osobne vyznávam, že ako pokrstený človek som online s Bohom. Alebo povedané inak: Medzi mnou a Bohom, medzi mojím srdcom a Božím srdcom je živé prúdenie, živý stream alebo priamy prenos.
Je veľmi dôležité si uvedomiť, že Boh nie je zo záznamu, Boh je vždy naživo. Moje srdce a tvoje srdce v kontakte s Bohom, to je vždy čosi živé, aktuálne, vrúcne, pretvárajúce a aktualizujúce.
Prečo to môžeme povedať? Keď na teba a na mňa kňaz lial vodu s úmyslom udeliť nám krst a povedal: „Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého,“ a na znak jedinečnosti vyslovil moje meno, tam sa založil ten prvý základný signál.
Dnes vieme byť fascinovaní tým, že sme na „nete“, že sme pod signálom, že máme „5G“, že máme päť paličiek, že máme oblúčiky naplno pri „wifine“. Fascinuje nás, že máme prístup k novým veciam, nekonečné množstvo informácií, výpovedí, ktoré odzneli pred niekoľkými sekundami.
Škoda, naozaj škoda, že nás rovnakým spôsobom nefascinuje vedomie, že sme pod signálom Ducha Svätého, ktorý je zosobnenou láskou medzi Bohom Otcom a Bohom Synom. Toto je ten najúžasnejší signál aj preto, že je najgarantovanejší. Garantuje ho Ježiš a podpisuje vlastnou krvou, pretože sila krstu, sila krstnej milosti vyplýva z toho, že Ježiš zomrel osobne za mňa, osobne za teba na kríži, modlil sa na kríži, po troch dňoch porazil smrť. Hrob je prázdny a vystúpil k Otcovi. Z ich objatia, z ich zvítania – keď to tak chceme povedať – vyžiarila láska Ducha Svätého.
Preto sme pokrstení v mene Otca, ktorý miluje Syna, v mene Syna, ktorý miluje Otca, a v mene Ducha Svätého, ktorý je touto láskou medzi Otcom a Synom. A všetci sme krstom pozvaní, aby sme podľa tohto krstného „signálu“ žili.
Ako sa to vlastne prejavuje v tej každodennej človečine, v našej každodennej realite? Prečítam si text, vypočujem si kázeň, absolvujem svätú omšu, ale potom prichádza život, začínajú sa vzťahy, kontakty, povinnosti. Ako to celé súvisí? Veľmi, lebo ten lúč Ducha Svätého, ten stream s Bohom ovplyvňuje zásadným spôsobom kvalitu tvojich vzťahov.
To, že som pokrstený, by malo mať zásadný dosah na to, aký som v teréne.
Napokon, hovorí to aj dnešný biskup, ktorého spomíname a nad ktorého odkazom rozjímame, svätý František Saleský, ktorý vo Filotei napísal, že kdekoľvek sa nachádzaš – v akomkoľvek zamestnaní, či si otec, syn, matka, či si rehoľník, či si lekár, či si robotník –, ak si pokrstený, práve tam, kde si, práve to, čo robíš, môže byť prežiarené tou láskou, ktorú prijímaš od Boha.
To je tá štafeta lásky. Prijímame ju od Boha a odovzdávame ju ľuďom, aby aj oni spoznali Božiu lásku. Teda najlepšie svedectvo o tom, že „vyznávam jeden krst“, je láska v mojich očiach, láska v mojich rečiach, láska v práci mojich rúk, láska v nohách, ktoré ma nesú do nejakého cieľa, za nejakým účelom.
Jednoducho to, že „vyznávam jeden krst“, má zásadný dosah na to, aký som dnes. Skvelá správa je, že Boha zaujímaš v každej sekunde svojho bytia; tam ťa Boh vníma, objíma a napĺňa, aby cez teba mohla do prostredia okolo teba vyžiariť jeho dobrota a láska.
Máme pred sebou tento jedinečný deň, tých niekoľko hodín, ktoré sú šancou ukázať, že vyznávame jeden krst, že sme napojení na Boha, ktorý je Láska.
