Svätá Margaréta Clitherowová, ktorú si 26. marca pripomína Rímskokatolícka cirkev, si svojím životom vyslúžila prívlastok „perla Yorku“ a patrí medzi najväčšie katolícke mučeníčky Anglicka.
Narodila sa v roku 1556 v Yorku do anglikánskej rodiny. Jej otec Thomas Middleton bol vážený obchodník s voskom a v roku 1564 zastával aj funkciu mestského šerifa. Matka Jane Middleton viedla rodinu v duchu anglikánskej viery. Margaréta sa od detstva prejavovala neskrotnou a veselou povahou. Svojím ostrovtipom a srdečnosťou si získala mnoho priateľov.
V roku 1571 sa vydala za bohatého obchodníka a radného v Yorku Johna Clitherowa, ktorý bol vdovcom s dvoma synmi. Spolu mali ešte ďalšie tri deti a žili v dome na slávnej ulici The Shambles. Hoci jej manžel bol anglikán, jeho brat William bol katolíckym kňazom. Cez neho prišla Margaréta prvýkrát do kontaktu s katolicizmom. Jej hlad po pravde ju priviedol v roku 1574 k tajnej konverzii.
Napriek prísnym anglickým zákonom, ktoré zakazovali katolícke obrady, sa Margaréta naplno začlenila do života Katolíckej cirkvi. Odmietala sa zúčastňovať na anglikánskych bohoslužbách, za čo ju niekoľkokrát uväznili. Počas jedného z pobytov vo väzení, kde sa narodil aj jej najmladší syn William, sa naučila čítať a písať, čo jej umožnilo hlbšie štúdium katolíckej náuky.
Margaréta sa stala jednou z najdôležitejších postáv tajnej katolíckej komunity v Yorku. Vo svojom dome skrývala prenasledovaných kňazov a poskytovala im bezpečný priestor na slávenie svätých omší. Tajne prenajala dom vzdialený od svojho, kde sa katolíci stretávali na bohoslužbách. Svojho najstaršieho syna Henryho poslala do anglického kolégia vo francúzskom Remeši, aby sa stal kňazom.
Aj napriek neustálemu nebezpečenstvu si zachovávala veselú a srdečnú povahu, ktorá bola zdrojom povzbudenia pre mnohých katolíkov v náročnom období prenasledovania.
Keď 10. marca 1586 jej dom prehľadala polícia, malý chlapec pod nátlakom odhalil miesto, kde Margaréta skrývala posvätné predmety a kňazské rúcha. Okamžite ju zatkli a obvinili z ukrývania kňazov, čo bolo trestným činom podľa zákona z roku 1584 proti jezuitom, svetským kňazom a neposlušným osobám.
Na súde sa Margaréta odmietla priznať a zaprieť svoju vieru. Vedela, že ak by prijala súdny proces, jej deti by mohli byť podrobené mučeniu, aby svedčili proti nej. Preto sa rozhodla neodpovedať na obvinenia, čím sa automaticky odsúdila na mučenícku smrť.
Na sviatok Zvestovania Pána 25. marca 1586, ktorý v tom roku pripadol na Veľký piatok, bola na mýtnici na moste Ouse Bridge svojho rodného mesta popravená neobyčajne krutým spôsobom: položili ju na ostrý kameň, ruky jej priviazali k dvom kolom, ju prikryli dubovými dverami z vlastného domu a na ne postupne nakladali stovky kilogramov kamenia, kým jej nezlomili chrbticu.
Počas mučenia sa modlila a z posledných síl volala: „Ježiš! Ježiš! Ježiš! Zmiluj sa nado mnou!“ Smrť nastala po pätnástich minútach, ale jej telo nechali pod ťarchou šesť hodín, kým ho odniesli a tajne pochovali.
Po jej smrti sa jej deti zasvätili Bohu – synovia Henry a William sa stali kňazmi a dcéra Anne vstúpila do Kláštora svätej Uršule vo flámskom Leuvene.
Margaréta Clitherowovú v roku 1929 blahorečil pápež Pius XI. a v roku 1970 ju svätorečil pápež Pavol VI. v skupine štyridsiatich anglických a waleských mučeníkov.
Relikvia jej ruky sa nachádza v kláštore Bar Convent v Yorku. Svätá Margaréta Clitherowová je patrónkou podnikateliek i Katolíckej ženskej ligy.
