12. apríl je v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi spojený s mladou sväticou, ktorá žila síce krátky, no o to intenzívnejší život v rodnom Čile, a neskôr aj v srdciach tisícok veriacich po celom svete. Napriek svojej mladosti sa stala prvou čilskou sväticou a zároveň prvou svätou bosou karmelitánkou mimo Európy.
Juana sa narodila 13. júla 1900 v Santiagu do bohatej a váženej rodiny ako štvrté zo šiestich detí. Bola nadaná, temperamentná, tvrdohlavá, ale aj citlivá, hlboko veriaca a otvorená Božím veciam. Jej detstvo poznačil dynamický vnútorný zápas medzi sklonmi k márnivosti a hnevu a túžbou po láske a svätosti. V roku 1914 sa rozhodla zasvätiť celý svoj život Bohu.
V pätnástich rokoch zložila osobný sľub čistoty a svoj duchovný smer upevnila aj pod vplyvom diela Dejiny duše od svätej Terézie z Lisieux. Podobne ako francúzska svätica, aj Juana túžila po úplnom sebadarovaní Bohu v skrytosti a modlitbe.
Vo veku 18 rokov vstúpila do kláštora bosých karmelitánok v meste Los Andes, kde prijala meno sestra Terézia od Ježiša. Jej radosť z kláštorného života bola obrovská: písala listy priateľom, v ktorých s hlbokou nehou a duchovným pohľadom rozprávala o svojom povolaní, o láske Krista a o kráse modlitby.
Napriek tomu, že do kláštora vstúpila plná síl, čoskoro ochorela pravdepodobne na týfus alebo španielsku chrípku, ktorá v tom čase postihla celé Čile. Cítila koniec, no túžila zložiť rehoľné sľuby. Tie napokon zložila in articulo mortis, teda v hodine smrti, 7. apríla 1920, len niekoľko dní pred skonaním.
Zomrela v pondelok Veľkonočnej oktávy 12. apríla 1920 presne pred 105 rokmi. Mala len 19 rokov. Pochovali ju v Los Andes.
Jej beatifikačný proces sa začal v roku 1976 a na jej blahorečení v Santiagu 3. apríla 1987 sa zúčastnil aj jej brat Luis, posledný žijúci člen rodiny. Pápežom Jánom Pavlom II. bola tiež svätorečená, a to 21. marca 1993 vo Vatikáne.
Hrob svätej Terézie od Ježiša, patrónky mladých, rehoľných povolaní a pútnikov, sa stal pútnickým miestom; ročne ho navštívi viac než 100-tisíc veriacich.
Svätá Terézia nám pripomína, že svätosť nie je vyhradená len pre starších, vzdelaných alebo slávnych. Mladé, živé srdce, ktoré sa úplne odovzdá Bohu, môže premeniť svet – aj keď žije v tichu kláštorných múrov a jeho hlas sa nesie iba v listoch a modlitbe.
V jednom z takých listov napísala:
Mojím povolaním je milovať, trpieť a modliť sa. Byť obetou z lásky, byť hostiou, byť apoštolom skrze modlitbu a utrpenie…
Túžim po tom, aby ma Ježiš tak vnútorne očistil, aby som sa stala čistou hostiou, v ktorej by on mohol spočinúť. Chcem byť smädná po láske, aby aj iné duše boli naplnené touto láskou. Aby som odumrela stvoreniam i sebe samej, aby on žil vo mne.
Veriaci sa na ňu obracajú aj touto modlitbou:
Svätá Terézia, vypros nám odhodlanosť nasledovať Krista aj vtedy, keď je to ťažké, aj keď nevidíme výsledky. Pomôž nám objaviť radosť z darovania sa, úplne a navždy. Amen.
