Prinášame vám ďalšiu časť z knihy, ktorá neponúka žiadny plán, ako si organizovať deň. Namiesto toho ti jemne našepká: „Nezdokonaľuj sa, daruj sa!“ Zabudnutá kniha belgického redemptoristu je vhodná pre každého, komu nestačí byť len „najlepšou verziou seba samého“.
Boh je mojou príčinou. Môj rozum musí uznať jeho zvrchovanú vládu nado mnou. Boh je mojím cieľom. Moja vôľa sa mu musí bezvýhradne darovať. Boh je mojím vzorom. Celý môj život musí byť obrazom tohto božského modelu.
Som náprotivkom svojho Boha, závislým na Bohu úplne a všestranne. Nestačí, aby som pred ním skláňal čelo do prachu ako pred jediným Pôvodcom všetkého, čo jestvuje. Nestačí, aby som tiahol k nemu všetkými silami svojej duše ako k jedinému cieľu svojho bytia. Musím okrem toho každú chvíľu svojho života kráčať za ním krok za krokom, oddávať sa jeho vedeniu, nechať ho, aby ako môj Majster zachádzal so mnou podľa svojej vôle.
Môj Bože, ty chceš, aby som ti zveroval nielen svoje posväcovanie, ale aj jeho spôsob. Nie je ľahostajné, či idem tou či onou cestou do neba. Ty sám si mi načrtol túto cestu od večnosti.
Niet ani jednej maličkosti v mojom živote, ktorú by tvoja múdrosť nebola bývala predvídala a riadila tvoja prozreteľnosť. Ja tu nemám čo meniť, čo pridávať, čo uberať. Neprislúcha mi túžiť po inom určení, než mám. Neprislúcha mi ľutovať sa a horekovať. Nenáleží mi pýtať sa ťa na dôvod tvojho vedenia, vyzvedať, prečo si ma stvoril s touto povahou, s týmito schopnosťami alebo s týmito slabosťami, s týmito vášňami, s týmito spurnými sklonmi, s týmito túžbami. Ty nie si povinný mi vysvetľovať, prečo si mi určil život na zemi v tejto dobe a nie v inej, na určitom mieste, v určitom prostredí, v určitých priaznivých alebo nepriaznivých okolnostiach.
Bože, ty si ma urobil bohatým alebo chudobným, múdrym alebo nemúdrym, urodzeným alebo nízkym, neznámym, opovrhnutým. Dal si mi milosti a osvietenia, ktoré si iným odoprel. Obklopil si moju dušu strážami, ktoré si iným neprepožičal. Nemám právo žiadať, aby si mi to zdôvodnil. Sú to tvoje večné plány o mojej duši, ja ich musím schváliť a nechať a nimi sa posvätiť.
Moja duša, v akom klame si žila, keď si si sama tvorila predstavy o svätosti, keď si bez ohľadu na Božie plány snívala o dokonalosti, o postupe, o prácach, o osvieteniach, o útechách či o krížoch, ktoré neboli pre teba. Ako si blúdila, kráčajúc po cestách úzkych a strmých, keď ti Boh od večnosti vytýčil cestu širokú a voľnú.
Nevypytuj sa už okoloidúcich na pravú cestu vedúcu k Bohu. Nedokážu ti dať odpoveď. Oni poznajú svoje určenie; tvoje je im neznáme. Kráčaj bez bázne, Boh je s tebou. Žiada od teba iba poslušnosť a podrobenie sa jeho zvrchovanej vôli.
Určenie, ktoré pojal Boh od večnosti o každej duši, sa duši prideľuje v čase. Ľudský život sa rozvíja ako zvitok látky. Všetky udalosti, všetky okolnosti, všetky okamihy sú tu naznačené vopred. Boh vraví: „Pokloň sa a prijmi!“ Prostá duša odpovedá: „Prijímam, milujem, ponechávam sa úplne tvojej pôsobnosti.“ Ľahostajná duša ide nevšímavo okolo pokladu, o ktorý nedbá, ide povedľa pocty, ktorou pohŕda. Nepriateľská duša preklína a zlorečí. A Božia činnosť pokračuje ďalej, prináša so sebou každým okamihom novú povinnosť a posväcuje bez ustania dušu, ktorá sa jej poddá.
Môj Bože, príčina môjho bytia, cieľ môjho života, vzor mojej činnosti, zverujem sa ti, poddávam sa tvojej vôli.
Mojou úlohou bude ísť za tebou krok za krokom ako dieťa držiace sa matkinej ruky. Nechcem ťa predbiehať ani zostávať pozadu za tebou. Pôjdem tvojím krokom, budem plniť drobné povinnosti prítomnej chvíle, budem prijímať kríže každého okamihu a vo všetkom ostatnom sa podrobím všetkým tvojim rozhodnutiam, všetkým tvojim plánom s mojou dušou pre prítomnosť i pre budúcnosť.
Viem, že všetko, čo prichádza z tvojej ruky, je dobré, pretože bolo predvídané a zariadené tvojou dobrotivou prozreteľnosťou.
Preklad: Timotej Križka
