Slintačka a krívačka – Mojžiš, ukáž nám cestu!
Je pokojný večer a so zvedavosťou zapínam večerné správy v túžbe dozvedieť sa, kam sa náš svet posunul za posledných 24 hodín. Hneď úvod vo mne vynoria spomienky na narodenie mojej päťročnej dcéry, ktorá prišla na svet v dobe covidu útočiaceho na naše hranice. Manželka tak sama bez opory rodiny a za pomoci nemocničného personálu privádza na svet dieťa. Povzdychnem si a poteším sa myšlienkou, že toto je už minulosť.
Nové informácie v mojich ušiach mi to však pripomenú. Štát v snahe zabrániť ďalšiemu šíreniu nákazy slintačky a krívačky zavádza nové, prísnejšie opatrenia. Odborníci upozorňujú, že nasledujúce týždne budú rozhodujúce. Práve preto je nevyhnutné, aby občania dodržiavali pravidlá na 120 %. Podľa vyjadrení zodpovedných ide o kľúčové obdobie, ktoré môže rozhodnúť o ďalšom vývoji situácie.
Opatrenia
Jedným z hlavných krokov je uzatvorenie hraníc. Výnimku budú mať len nevyhnutné priechody. Všetky vozidlá budú musieť prejsť cez špeciálny dezinfekčný brod, ktorý bude neustále dopĺňaný dezinfekčnou kvapalinou. Tento brod slúži ako preventívne opatrenie proti prenášaniu nákazy prostredníctvom vozidiel. Situácia je vážna, no zvládnuteľná. Kľúčom je spolupráca a dôvera v opatrenia, ktoré majú za cieľ ochrániť nás všetkých pred ekonomickou katastrofou v dôsledku úhynu veľkého počtu zvierat.
Pri slove opatrenia však moje srdce napĺňajú obavy. Tie sme tu už mali a koľko sme reptali. Vynára sa mi staré známe: „Pravidla sú nato, aby sa porušovali“ – aspoň takto som to kdesi počul. No teraz vážne! Opatrenia? Mám pocit, že my ľudia máme pri tomto slove alergiu, a to nielen v dnešnej dobe. Nemôžem si pomôcť, ale je tu jeden muž, volá sa Mojžiš, ktorý kedysi dávno podobne priniesol „opatrenia“.
Desatoro
A Pán povedal Mojžišovi: „Vystúp ku mne na vrch a zostaneš tam! Dám ti dve kamenné tabule: zákon a prikázania, ktoré som napísal, aby si ich učil!“ (Ex 24,12) Tieto príkazy alebo zákazy – každý si ich volá po svojom – sú tiež opatrenia, ktoré ľudí nemajú trestať, ale chrániť na ceste, ktorou kráčame. Prečo vlastne ? Lebo to nedokážeme. Skôr ako tieto prikázania je hriech človeka, neschopnosť prejsť cestu života bez toho, aby si človek urobil zlaté teľa, vlastného boha, pravidlá, ktoré milujú len seba bez ohľadu na toho druhého.
Áno, je to tak. To nie Boh si vymyslel príkazy, ale vidí našu slabosť, a preto prichádza s týmito radami, ako prejsť bezpečnejšie svoju púť. Aj tieto príkazy si ľudia otáčajú a prekrúcajú podľa svojich chúťok, a preto prichádza on sám, aby zákon naplnil, aby bol tým brodom, ktorým môžeme prejsť a vystúpiť ako noví ľudia v Kristovi, ktorí pochopili, že opatrenia nie sú tu preto, aby nám strpčovali život, ale aby nám ho zachránili.
Je to v nás?
Obávam sa však, že tak ako ľud Izraela nevedel pochopiť Mojžiša, tak ako farizeji zabili Ježiša, tak aj my máme strach vložiť svoj život do opatrení štátu, ktorý nás už neraz sklamal. A tu je ten háčik. Ako veriť štátu, ktorý nás už toľkokrát sklamal, ako veriť, keď toľko konšpirácií klope na naše mysle? Potrebujeme sa upokojiť a začať počúvať, rozmýšľať, nekonať v strachu.
Je to v nás bojovať proti pravidlám? Diabol pozná, aké krehké je naše srdce zapriahnuté strachom, preto prichádza a šepká: „Boh ťa oklamal – on nežije, chce ťa iba zotročiť.“ Poď za mnou a maj vlastné pravidlá, s ktorými dosiahneš svoj vytúžený cieľ.
Je obrovská paralela medzi tým, čo sa deje s nami ľuďmi, ak počujeme slovo pandémia, nákazlivá choroba, a tým, keď hriech prenasleduje náš život: chceme uniknúť vlastnými pravidlami. Nad žiadnou pandémiou nezvíťazíme bez opatrení – a rovnako ani nad hriechmi bez Krista. Nežime v strachu, stíšme sa a počúvajme, pozerajme, ako on vstupuje do tohto sveta ukázať cestu záchrany. Prijmime ju.
