Streda, ktorá tento rok pripadla na 5. marca, sa v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi spája s iným prívlastkom: Popolcová. Je všeobecne známe, že tento jej názov je odvodený od liturgického obradu zavedeného v 11. storočí na koncile v Benevente pre celú latinskú cirkev. Rímskokatolícki veriaci sú pri bohoslužbách označovaní na čele krížom z popola bahniatok predošlej Kvetnej nedele so slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš“ (Gn 3,19) alebo: „Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1,15)
Dôležitosť tohto pôstneho dňa je podčiarknutá aj tým, že pôst od mäsa sa rovnako ako na Veľký piatok nenahrádza iným skutkom pokánia, medzi ktoré patrí aj obmedzenie sociálnych sietí, ohovárania a iné úkony. Keď k tomu pridáme aj historický fakt, že kajúcnici si v tento deň namiesto značkových šiat obliekali roztrhaný odev či vrecovinu, pôvod označenia Škaredá streda je nám jasný.
Je však len ďalším paradoxom na povrchu, ktorý nás pozýva preniknúť hlbšie k jadru a skutočnému účelu pôstneho obdobia, ktoré východné cirkvi označujú termínom Veľký pôst.
Pôstna štyridsiatka – z Biblie do praxe
Veľkosť pôstneho obdobia súvisí aj s jeho dĺžkou, ktorá má biblický pôvod. Štyridsať dní pôstu nájdeme u Mojžiša pred prijatím Dekalógu (porov. Ex 34,28), ale najmä v príklade samotného Ježiša Krista, ktorý sa podľa svedectva evanjelií postil na začiatku svojej misie (porov. Mt 4,2). Túto dĺžku dosiahne latinská cirkev tak, že Popolcovú stredu umiestni na 46. deň pred Veľkonočnou nedeľou a nepočíta pritom nedele.
Gréckokatolíci zasa začínajú Veľký pôst (nazývaný aj Svätá Štyridsiatnica) už v pondelok pred západnou Popolcovou stredou a okrem mäsitých produktov vylučujú z jedálneho lístka aj pokrmy s obsahom mlieka či vajec. Na rozdiel od svojich západných bratov zarátavajú do pôstnej štyridsiatky aj nedele. Zákonite teda končia skôr; 40 dní im uplynie už v piatok pred Kvetnou nedeľou. Pôst sa, samozrejme, nekončí, ale ešte viac zintenzívni v podobe samostatného celku, ktorý nazývajú Veľký alebo Svätý týždeň.
Pri zachovaní tohto princípu sa východné cirkvi riadia ešte juliánskym resp. neojuliánskym kalendárom a jeho aktuálne trinásťdňový posun sa prejaví na termíne slávenia Veľkej noci, ako aj pôstneho obdobia. Tento rok sa však dátumy Veľkej noci, a teda aj pôstu časovo zhodujú. Žijeme v očakávaní, či práve tento rok, keď oslavujeme 1700. výročie Prvého všeobecného snemu v Nicei, neprinesie avizované zjednotenie termínu slávenia najväčšieho sviatku kresťanov – Veľkej noci.
Pôstny trojboj
Dovtedy nás však čaká pôstny zápas. Označenie pôstu za Veľký nehovorí len o jeho kvantite, ale odkazuje v prvom rade na kvalitu. Zmena farby liturgického odevu na fialovú v Rímskokatolíckej, resp. na tmavočervenú až bordovú v Gréckokatolíckej cirkvi patrí do skupiny skôr symbolických zmien.
Skutočná hĺbka sa začne odkrývať až pri ceste do vnútra človeka, na ktorej chce byť sprievodcom spomínaný „pôstny trojboj“: pôst, modlitba a almužna. Tieto tri disciplíny pôstneho zápasu hovoria, kam cieli kresťanský pôst vo svojej podstate: na naše vzťahy. Modlitba sa totiž týka vzťahu s Bohom, fyzický pôst najmä vzťahu k veciam a almužna predovšetkým vzťahu k ľuďom. Zároveň sú všetky tieto tri úrovne vnútorne prepojené vzťahom k sebe samému.
Jednota týchto troch disciplín je jadrom ozajstného pôstu kresťana. Je síce možné „súťažiť“ iba v jednej alebo dvoch disciplínach, ale už by to bola celkom iná „súťaž“. Fyzický pôst bez modlitby môže byť účinnou diétou. Pôst bez almužny zasa nemá ďaleko k uctievaniu samého seba.
Tu sa ukazuje veľký význam pôstneho trojboja. Všetko, čo pri mojom postení vypláva na povrch zo skrytosti môjho vnútra, môžem vložiť do modlitby Bohu, aby sa následne zlepšoval môj vzťah k ľuďom okolo mňa. Kvalita pôstu nás preto vedie k dôležitej odmene, ktorou je poznanie a sloboda.
Skúsenosť nás presviedča, ako málo sa poznáme, keď nás samých dokážu prekvapiť vlastné reakcie či postoje, ktoré sa dostávajú na povrch najmä v nečakaných hraničných situáciách. Z tohto uhla pohľadu sa pre nás pôst stáva riadeným procesom poznávania, z ktorého môžeme iba profitovať. Sokratovská výzva „Poznaj sám seba!“ je v kresťanskom pôste obohatená o neodmysliteľný prvok: poznanie Boha.
Škaredá streda teda môže označovať začiatok veľmi pekného obdobia. Predpokladom je účasť na celom pôstnom obsahu. A čo je pritom dôležité? Kresťan nie je ten, kto nepadne, ale ten, kto sa nechá dvihnúť Kristom. Naše zlyhania sa môžu zmeniť na odrazové mostíky. Stačí zmeniť pohľad.
Bez ohľadu na svetovú stranu veľkopôstny program nádherne vyjadruje najznámejšia modlitba svätého Efréma Sýrskeho, ktorá je súčasťou každej veľkopôstnej modlitby na kresťanskom Východe:
Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí.
Daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky.
Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen.
