Starozákonní makabejskí mučeníci, ktorých si gréckokatolíci pripomínajú spolu s Pánovým krížom 1. augusta, stelesňujú statočnosť rovnako, ako ich matka Solomonia a ich učiteľ starec Eleazar. Máme pred očami ich neochvejnú oddanosť Bohu tvárou v tvár krutému prenasledovaniu za vlády sýrskeho kráľa Antiocha IV. Epifana (175 – 164 pred Kristom).
Počas jeho panovania počnúc rokom 166 pred Kristom bola židovská viera vystavená veľkému tlaku. Antiochus, milovník pohanských a helenistických zvykov, snažil sa potlačiť židovské tradície a odvrátiť ľud od dodržiavania Mojžišovho zákona. Znesvätil Pánov chrám tým, že v ňom umiestnil sochu pohanského boha Dia, a prinútil Židov, aby ho uctievali. Hoci mnohí opustili Boha Abraháma, Izáka a Jakuba, našli sa aj takí, ktorí vytrvali vo viere v príchod Spasiteľa.
Aj starec Eleazar, 90-ročný veľkňaz a popredný zákonník, bol postavený pred súd pre svoju vernosť Zákonu. Odmietol jesť zakázané bravčové mäso a radšej podstúpil mučenícku smrť, než by sa vzdal svojej viery. Jeho obetavosť a odvaha slúžili ako príklad ostatným veriacim, aby ho nasledovali.
Siedmi bratia makabejskí – Abim, Antonius, Gurias, Eleazar, Eusebonus, Alimus a Marcellus – spolu so svojou matkou Solomoniou boli tiež postavení pred súd kráľa Antiocha. Odmietli zrieknuť sa viery a dodržiavať pohanské zvyky. Najstarší z bratov ako hovorca skupiny vyhlásil, že radšej zomrú, než by porušili Božie zákony.
Potom každého z bratov vystavili krutému mučeniu a postupne ich popravili pred očami ostatných súrodencov a matky. Najmladší brat aj napriek pokusom kráľa získať ho na svoju stranu odmietol zradiť svoju vieru. Po smrti všetkých siedmich synov matka Solomonia stála nad ich telami, modlila sa k Bohu a zomrela spolu s nimi.
Hrdinská smrť bratov makabejských inšpirovala Judáša Makabejského k povstaniu proti Antiochovi Epifanovi. S Božou pomocou získal víťazstvo a očistil Jeruzalemský chrám, odstrániac pohanské oltáre. Tieto udalosti sú zaznamenané v kapitolách 8 – 10 Druhej knihe Makabejských.
Viacerí cirkevní otcovia ako svätý Cyprián z Kartága, svätý Ambróz z Milána, svätý Gregor z Nazianzu i svätý Ján Zlatoústy kázali o siedmich bratoch makabejských ako o symboloch vernosti a odvahy. Takto boli uznávaní už v kresťanských komunitách prvých storočí. V 5. storočí postavili nad ich hrobom v Antiochii baziliku a ich pamiatku slávili s veľkou obradnosťou. Po zemetrasení v roku 543 alebo 561 ich relikvie preniesli do Konštantínopolu a neskôr do Ríma, odkiaľ sa ich kult rozšíril do západnej Európy.
Svätí makabejskí mučeníci zostávajú inšpiráciou pre všetkých, ktorí hľadajú odvahu a vernosť vo viere aj v najťažších časoch. Ich príklad nám pripomína hodnotu obetavosti a oddanosti Božím prikázaniam.
