Medzi posledné slová pápeža Františka patrilo poďakovanie tomu, ktorý naňho v tomto čase choroby i dávnejšie predtým neúnavne dohliadal: Massimiliano Strappetti, zdravotný asistent, ktorý pápežovi podľa jeho vlastných slov už dávnejšie zachránil život návrhom, aby podstúpil operáciu hrubého čreva.
Pápež ho následne v roku 2022 vymenoval za svojho osobného zdravotného asistenta. Strappetti stál po boku pápeža 24 hodín denne aj počas jeho 38-dňovej hospitalizácie v Nemocnici Gemelli i počas rekonvalescencie v Dome svätej Marty.
Sprevádzal ho aj na Veľkonočnú nedeľu počas požehnania Urbi et Orbi. „Myslíš, že to dokážem?“ opýtal sa pápež Strappettiho, keď po veľkonočnom požehnaní prišla na rad otázka možnej jazdy cez námestie.
Po Strappettiho ubezpečení nasledovala prvá pápežova jazda preplneným Námestím svätého Petra po prepustení z nemocnice. A zároveň posledná v jeho živote.
Unavený, ale šťastný pápež svojmu osobnému zdravotnému asistentovi poďakoval: „Ďakujem, že ste ma priviedli späť na námestie.“ Slová, ktoré odhaľujú, čo pápež z Argentíny považoval za dôležité – osobný ľudský kontakt. Práve ten sa od začiatku stal charakteristickým znakom jeho pontifikátu.
Svätý Otec potom popoludní odpočíval a pokojne sa navečeral. Okolo 5.30 ráno sa objavili prvé príznaky zhoršenia jeho stavu, na čo zdravotný asistent pohotovo reagoval. Približne o hodinu pápež urobil rukou gesto rozlúčky smerom k Strappettimu naposledy. „Netrpel, všetko sa to zbehlo rýchlo,“ hovorí ten, ktorý bol v pápežových posledných chvíľach pri ňom.
Tichá, takmer náhla smrť, bez dlhého čakania a prílišného rozruchu pre pápeža, ktorý o svojom zdravotnom stave príliš veľa nehovoril. Jeho smrť prišla po Veľkej noci, deň po požehnaní mesta a sveta, deň po tom, čo po dlhom čase opäť objal ľud.
Ten ľud, ktorému od prvých chvíľ svojho zvolenia 13. marca 2013 sľúbil cestu „spolu“.
(Vatican News)
