Prinášame vám homíliu pápeža Františka, ktorú predniesol v kaplnke Domu svätej Marty na Veľkonočný štvrtok 16. apríla 2020.
V tých dňoch mali ľudia v Jeruzaleme veľa pocitov: strach, úžas, pochybnosti. Dôvodom bol uzdravený mrzák, ktorý sa „pridŕžal Petra a Jána, a zbehol sa k nim do stĺporadia, ktoré sa volá Šalamúnovým, všetok užasnutý ľud“ (Sk 3,11). Vládla tu nepokojná atmosféra, pretože sa diali veci, ktorým ľudia nerozumeli.
Pán odišiel od svojich učeníkov. Aj oni vedeli, že už vstal, dokonca aj Peter to vedel, pretože s ním v to ráno hovoril. Tí dvaja, čo sa vrátili z Emauz, to vedeli, ale keď sa zjavil Pán, báli sa. „Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha.“ (Lk 24,37) Mali rovnakú skúsenosť na jazere, keď k nim Ježiš prišiel kráčajúc po vode. Ale vtedy Peter nabral odvahu, stavil na Pána a povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“ (Mt 14,28) V ten deň Peter mlčal; v to ráno hovoril s Pánom a nikto nevie, čo si v tom rozhovore povedali, a preto mlčal.
Lenže boli takí plní strachu, šokovaní, že si mysleli, že vidia ducha. A on hovorí: „Ale nie, prečo sa sužujete? Prečo vo vašich srdciach vystávajú pochybnosti? Pozrite sa na moje ruky, moje nohy…“ ukazuje im rany. Ten poklad Ježiša, ktorý vzal so sebou do neba, aby ho ukázal Otcovi a prihováral sa za nás. „Dotknite sa ma a uvidíte; duch nemá mäso a kosti.“ (Porov. Lk 24,38-39.)
A potom prichádza veta, ktorá mi dáva toľko útechy, a preto je tento úryvok evanjelia jedným z mojich obľúbených: „Keďže tomu od veľkej radosti nemohli uveriť…“ (porov. Lk 24,41) – boli stále plní úžasu, radosť im bránila uveriť. Bolo tam toľko radosti, až si hovorili: „Nie, to nemôže byť pravda. Táto radosť nie je skutočná, je to príliš veľa radosti.“ A to im bránilo veriť.
Radosť. Momenty veľkej radosti. Boli prešťastní, no ochromení radosťou. A radosť je jedným zo želaní, ktoré má apoštol Pavol pre svoj ľud v Ríme: „Nech vás Boh nádeje naplní radosťou“ (porov. Rim 15,13), hovorí im. Naplňte sa radosťou, buďte naplnení radosťou. Je to skúsenosť najvyššej útechy, keď nám Pán dáva pochopiť, že toto je niečo iné ako byť veselý, pozitívny, jasný… Nie, je to niečo iné.
Byť radostný… ale plní radosti, prekypujúcej radosti, ktorá sa nás skutočne zmocňuje. A preto Pavol želá Rimanom, aby ich „Boh nádeje naplnil radosťou“. A to slovo, ten výraz naplniť radosťou sa opakuje veľakrát. Napríklad po tom, čo sa stane vo väzení a Pavol zachráni život žalárnikovi, ktorý sa chystá spáchať samovraždu, pretože sa zemetrasením otvorili dvere, a potom mu ohlasuje evanjelium, pokrstí ho a žalárnik, ako hovorí Biblia, bol „plný radosti“, že uveril (porov. Sk 16,29-34).
To isté sa deje s komorníkom kráľovnej Kandaky, keď ho Filip pokrstil. Išiel svojou cestou „plný radosti“ (porov. Sk 8,39). To isté sa stalo v deň Nanebovstúpenia: učeníci sa vrátili do Jeruzalema, ako hovorí Biblia, „plní radosti“ (porov. Lk 24,52). Je to plnosť útechy, plnosť prítomnosti Pána. Pretože, ako hovorí Pavol Galaťanom, „radosť je ovocím Ducha Svätého“ (5,22), nie je dôsledkom emócií, ktoré vybuchnú pre niečo úžasné… Nie, je to viac.
Táto radosť, tá, čo nás napĺňa, je ovocím Ducha Svätého. Bez Ducha nemôžete mať túto radosť. Prijímať radosť Ducha je milosťou. Prichádzajú mi na myseľ posledné odseky exhortácie Evangelii nuntiandiPavla VI. (porov. 79-80), v ktorých hovorí o radostných kresťanoch, radostných evanjelizátoroch, a nie o tých, ktorí vždy žijú na dne. Dnes je vhodný deň na jej čítanie.
Plní radosti. Toto nám hovorí Biblia: „Ale keďže tomu od veľkej radosti nemohli uveriť…“, mnohému neverili. Existuje pasáž z Knihy Nehemiáš, ktorá nám dnes pomôže v tejto úvahe o radosti. Ľudia sa vrátili do Jeruzalema a našli Knihu zákona, bola znovu objavená – pretože Zákon poznali naspamäť, Knihu zákona nevedeli nájsť. Nasledovala veľká oslava a všetok ľud sa zhromaždil, aby počúval kňaza Ezdráša, ktorý čítal Knihu zákona.
Ľudia boli dojatí a plakali, plakali od radosti, pretože našli Knihu zákona, a plakali, radovali sa, plakali… Na konci, keď kňaz Ezdráš skončil, Nehemiáš povedal ľudu: „Upokojte sa, teraz už neplačte, buďte radostní, lebo radosť v Pánovi je vašou silou.“ (Porov. Neh 8,1-12.)
Toto slovo z Knihy Nehemiášovej nám dnes pomôže. Veľkou silou, ktorú máme na premenu, na hlásanie evanjelia, na napredovanie ako svedkovia života, je radosť od Pána, ktorá je ovocím Ducha Svätého, a dnes ho prosme, aby nám toto ovocie daroval.
