Rímskokatolícka cirkev si 21. marca pripomína sviatok svätého Mikuláša z Flüe, patróna Švajčiarska a ochrancu mieru. Tento výnimočný muž bol nielen otcom desiatich detí a pustovníkom, ale aj rozhodujúcim sprostredkovateľom v čase politických nepokojov, ktorý zabránil občianskej vojne vo Švajčiarsku.
Mikuláš sa narodil v roku 1417 v obci Flüeli neďaleko mesta Sachseln a jazera Vierwaldstättersee (Lucernského jazera) v kantóne Obwalden. Pochádzal zo zámožnej roľníckej rodiny a už ako dieťa sa podieľal na práci na rodinnom hospodárstve. Hoci sa nevenoval štúdiám, vynikal prirodzenou múdrosťou a hlbokou nábožnosťou. Už v mladom veku praktizoval pôsty a modlitby, čo bolo v jeho dobe a prostredí netypické.
Okrem rodinného života sa zapájal do verejných záležitostí a slúžil ako vojenský veliteľ v regionálnych konfliktoch. Po vojne sa oženil s pätnásťročnou Dorotheou Wyssovou, s ktorou mal desať detí. Dorothea pochádzala z bohatej rodiny a bola od Mikuláša o 15 rokov mladšia. Vzhľadom na dobové pomery žil Mikuláš prosperujúcim životom ako farmár, pôsobil v kantonálnej rade, bol miestnym sudcom a vplyvným politikom. Ako vážený občan, známy svojou spravodlivosťou, čestnosťou a hlbokým zmyslom pre mier, si získal rešpekt súčasníkov a zároveň sa snažil o dokonalé spojenie s Bohom.
Okolo roku 1465, keď mal Mikuláš približne 50 rokov, naňho doľahla hlboká kríza stredného veku. Napriek rodinnému šťastiu a úspechu v spoločenskom živote v ňom rástla túžba po hlbšom duchovnom spojení s Bohom. Po dlhých modlitbách a úvahách dospel k rozhodnutiu vzdať sa všetkého a zasvätiť sa výlučne Bohu. S požehnaním manželky Dorothey a detí v roku 1467 opustil domov a vydal sa na cesty.
Pôvodne chcel odísť do cudziny, no počas putovania zažil videnie, ktoré ho presvedčilo, aby zostal v rodnom kraji. Ubytoval sa v pustovni v Ranfte, len niekoľko kilometrov od rodného domu. Tam viedol prísny asketický život – podľa svedectiev súčasníkov 19 rokov žil iba z Eucharistie a vody, pričom dodržiaval neustálu modlitbu a kontempláciu.
Mikulášova oddanosť Bohu, jeho múdrosť a duchovná hĺbka priťahovali čoraz viac ľudí. K pustovni v Ranfte začali prichádzať pútnici, ktorí hľadali radu a duchovné usmernenie. Mikuláš ich prijímal, modlil sa za nich a ponúkal im hlboké myšlienky o pokore a dôvere v Boha.
Často mal mystické videnia, ktoré boli neskôr zaznamenané a analyzované. Jeden z jeho najznámejších duchovných obrazov predstavuje rotujúce koleso s Bohom v strede, čo symbolizovalo jadro pravého života – spojenie s Bohom.
Okrem svojej duchovnej cesty mal Mikuláš z Flüe aj významný politický vplyv. Bol nielen duchovným radcom obyčajných ľudí, ale aj poradcom zahraničných štátnikov. Napríklad vyslanec Milánskeho vojvodstva v liste vojvodovi Ľudovítovi Sforzovi spomína návštevy pustovníka, s ktorým diskutoval o politických otázkach.
V roku 1481 sa vo Švajčiarskej konfederácii vyhrotila politická kríza. Mesto Fribourg a Solothurn sa chceli pripojiť ku konfederácii, čo viedlo k napätiu medzi mestskými a vidieckymi kantónmi. Konflikt hrozil vypuknutím občianskej vojny. Keď rokovania v Stans stroskotali, kantonálni zástupcovia sa obrátili na Mikuláša so žiadosťou o pomoc.
Hoci nikdy nevykročil za hranice svojho kantónu, jeho rady, ktoré sprostredkoval prostredníctvom poslov, boli kľúčové pri dosiahnutí dohody. Mikuláš navrhol riešenia založené na spravodlivosti a zmierení, čím zabránil rozpadu konfederácie. Jeho múdrosť a morálna autorita sa tak stali základom švajčiarskej neutrality a jednoty, ktorá pretrvala dodnes.
Mikulášovi sa dodatočne pripisuje výrok: „Macht den Zaun nicht zu weit!“ (Nestavajte plot príliš ďaleko!) a neutralitná zásada: „Mischt euch nicht in fremde Händel!“ (Nemiešajte sa do cudzích sporov!)
Po vyriešení krízy sa Mikuláš vrátil do svojej pustovne, kde zotrval až do smrti 21. marca 1487. Zomrel obklopený rodinou a nasledovníkmi. Telesné pozostatky brata Klausa, ako ho zvykli nazývať, boli pochované v kostole v Sachselne, ktorý sa stal cieľom pútnikov z celého Švajčiarska i zahraničia.
Mikuláš z Flüe bol vyhlásený za svätého 15. mája 1947 pápežom Piom XII.
Počas druhej svetovej vojny sa 13. mája 1940 objavil nad mestom Waldenburg veľký, jasne žiariaci obraz ruky na nebi. V období, keď sa Švajčiarsko obávalo nemeckej invázie, bol tento úkaz interpretovaný ako ochranná ruka svätého Mikuláša z Flüe, patróna krajiny. Obyvatelia tento fenomén nazvali „zázrakom z Waldenburgu“ a Švajčiarsko zostalo počas vojny neutrálne a ušetrené od bojov.
Hlboké vízie a duchovná cesta svätého Mikuláša sú dodnes predmetom záujmu nielen teológov, ale aj psychológov, ako bol Carl Gustav Jung. V čase vyhrotených konfliktov a polarizovanej spoločnosti môže byť jeho život povzbudením k hľadaniu zmierenia a pokoja vo vlastných životoch aj v spoločnosti.
Mikulášove slová, ktoré sa zachovali v jeho modlitbe, sú aktuálnym odkazom aj pre nás:
Môj Pane a môj Bože, vezmi odo mňa všetko, čo ma od teba oddeľuje.
Môj Pane a môj Bože, daj mi všetko, čo ma k tebe privádza.
Môj Pane a môj Bože, vezmi ma odo mňa a daj ma celého tebe.
